PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 1
Rozsah pôsobnosti
(1) Tento zákon upravuje správu daní.
(2) Podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitný zákon 1)
neustanovuje inak.
§ 1a
Základné pojmy
Na účely tohto zákona sa rozumie
a) daňou daň podľa osobitných zákonov 1) vrátane sankčného úroku
a úroku a zvýšenia dane, ako aj pokuty a poplatky ustanovené
zákonom, ktoré spravuje správca dane,
b) správcom dane
1. daňový úrad 1a) a obec,
2. colný úrad podľa osobitného zákona, 1b)
c) správou daní evidencia a registrácia daňových subjektov a ich
vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne
a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola,
evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových
preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie
a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov 1a) podľa tohto
zákona alebo osobitných zákonov, 1)
d) daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach
a povinnostiach daňových subjektov,
e) daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty
splatnosti dane,
f) daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane,
g) daňovým dlžníkom osoba, ktorá má daňový nedoplatok,
h) daňovým exekučným konaním konanie, v ktorom správca dane
z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, peňažné plnenie
uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky (§ 90),
i) orgánom najbližšie nadriadeným správcom dane podľa písmena b)
prvého bodu Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej
len "daňové riaditeľstvo") a správcovi dane podľa písmena b)
druhého bodu Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky 1c)
(ďalej len "colné riaditeľstvo"),
j) zamestnancom správcu dane zamestnanec, ktorého zamestnávateľom
je
1. daňové riaditeľstvo, 1d)
2. colný úrad alebo colné riaditeľstvo 1e) alebo
3. obec, 1f)
k) registračnou povinnosťou povinnosť daňového subjektu
registrovať sa podľa tohto zákona alebo osobitného
zákona, 6eb)
l) oznamovacou povinnosťou povinnosť daňového subjektu oznamovať
skutočnosti alebo ich zmeny podľa tohto zákona alebo
osobitného zákona. 6eb)
§ 2
Základné zásady daňového konania
(1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá
sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
(2) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej
súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich
povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich
najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
(4) Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha
to neumožňuje.
(5) Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný
podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo
existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový
subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje
povinnosti.
(6) Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa
berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej
skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
(7) Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva
a povinnosti.
(8) Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko
spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní.
§ 3
Miestna príslušnosť
(1) Miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon
alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u právnickej osoby jej
sídlom, inak miestom skutočného vedenia 6ec) a u fyzickej osoby
jej trvalým pobytom, 2) inak miestom, kde sa obvykle zdržuje. 3)
(2) U fyzickej osoby, ktorá nemá na území Slovenskej republiky
trvalý pobyt, pričom sa tu obvykle zdržuje, sa miestna príslušnosť
riadi miestom, kde sa táto osoba obvykle zdržuje po prevažnú dobu,
t.j. v ktorom sa zdržuje najviac dní v roku. U fyzickej osoby,
ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ani sa tu
obvykle nezdržuje, je miestne príslušný Daňový úrad Bratislava I.
(3) Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1, riadi
sa miestom, kde má daňový subjekt stálu prevádzkareň, alebo
miestom, v ktorom daňový subjekt vykonáva hlavnú časť svojej
činnosti, ktorej výsledky sú predmetom zdanenia, prípadne miestom,
v ktorom sa nachádza na území Slovenskej republiky prevažná časť
jeho nehnuteľného majetku.
(4) Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odsekov 1 a 2,
príslušný Daňový úrad Bratislava I, ak ide o daň, na správu ktorej
sú príslušné daňové úrady.
(5) Ak vznikne daňová povinnosť okamihom prechodu štátnej
hranice, riadi sa miestna príslušnosť miestom prechodu štátnej
hranice, ak osobitný zákon 4) neustanovuje inak.
(6) Pri poplatkoch sa riadi miestna príslušnosť správcu dane
podľa osobitných predpisov.
(7) Pri daniach, kde predmetom zdanenia je nehnuteľnosť, je
miestne príslušný správca dane, v ktorého územnom obvode sa
predmetná nehnuteľnosť nachádza.
(8) Pri dani z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných
požitkov je miestne príslušný správca dane, v ktorého územnom
obvode má sídlo organizačná jednotka, v ktorej platiteľ dane
vykonáva výpočet mzdy, zostavuje a vedie mzdové listy, mzdu
vypláca alebo pripisuje k dobru. Táto organizačná jednotka má
rovnaké oprávnenia a povinnosti podľa tohto zákona ako platiteľ
dane.
(9) Pri daniach vyberaných zrážkou z príjmov, ktorú vykonáva
banka alebo pobočka zahraničnej banky (ďalej len "banka")
a poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne a zaisťovňa alebo
pobočka zahraničnej zaisťovne (ďalej len "poisťovňa"), je miestne
príslušný správca dane podľa osobitného zákona. 4a)
(10) Na určenie miestnej príslušnosti pri dani
a) z nehnuteľností vyrubovanej na zdaňovacie obdobie je
rozhodujúci stav k prvému dňu zdaňovacieho obdobia,
b) vyberanej zrážkou je rozhodujúci stav v čase vykonania zrážky.
(11) Ak je miestne príslušných niekoľko správcov dane, konanie
vykoná ten z nich, ktorý ho začal ako prvý, ak sa príslušní
správcovia nedohodnú inak. Spory o miestnu príslušnosť medzi
daňovými úradmi, ako aj medzi colnými úradmi rozhoduje orgán im
najbližšie nadriadený; spory medzi daňovým úradom a colným úradom
rozhoduje Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len
"ministerstvo").
(12) Ak dôjde u daňového subjektu k zmene miestnej
príslušnosti, dovtedy príslušný správca dane vykoná len neodkladné
úkony a odstúpi spisový materiál daňového subjektu za dobu, za
ktorú dosiaľ nezaniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo
právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok tomu správcovi dane,
ktorý sa stal miestne príslušným. Za rovnaké obdobie sa pripojí
k spisovému materiálu i výpis z osobného účtu daňového subjektu.
Ak sa u daňového subjektu vykonáva daňová kontrola alebo opakovaná
daňová kontrola, dokončí daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú
kontrolu ten správca dane, ktorý ju začal (§ 15 ods. 2). Do
ukončenia daňovej kontroly je miestne príslušným správcom dane
ten, ktorý ju začal. Správca dane odstúpi spisový materiál podľa
prvej a druhej vety až po ukončení daňovej kontroly alebo
opakovanej daňovej kontroly. Ak sa vykonáva proti daňovému
subjektu daňová exekúcia, doterajší správca dane oznámi osobám,
u ktorých je vykonávaná, zmenu správcu dane s uvedením príslušného
čísla účtu správcu dane v banke. Už zaplatené preddavky a splátky
dane sa novému správcovi dane neprevádzajú.
(13) Každý správca dane je v obvode svojej územnej pôsobnosti
príslušný vykonať miestne zisťovanie podľa § 14 a vykonať úkony
súvisiace so zabezpečením a prepadnutím tovaru a veci (§ 14a),
a to i bez delegovania (§ 4).
(14) Ak nie je možné určiť miestnu príslušnosť správcu dane
podľa tohto alebo osobitného zákona, určí ju ministerstvo.
§ 4
Delegovanie
(1) Na návrh daňového subjektu alebo na podnet správcu dane
môže orgán najbližšie nadriadený správcovi dane delegovať miestnu
príslušnosť na správu dane na iného správcu dane vo svojom územnom
obvode, ak považuje takýto návrh za opodstatnený.
(2) Rozhodnutie o delegovaní oznámi daňovému subjektu orgán,
ktorý rozhodnutie vydal. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný
opravný prostriedok.
§ 5
Daňové subjekty
(1) Daňovým subjektom je daňovník, platiteľ dane, daňový
dlžník podľa osobitného zákona, 1b) poplatník a právny nástupca
fyzickej, či právnickej osoby, ktorý je ako daňový subjekt
vymedzený osobitnými predpismi.
(2) Daňovníkom je osoba, ktorej príjmy, majetok alebo činnosti
priamo podliehajú dani.
(3) Platiteľom dane je osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň
vybranú od daňovníka alebo zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu
zodpovedá.
(4) Daňovým subjektom je aj iná osoba neuvedená v odsekoch 1
až 3, ak jej osobitný zákon upravujúci dane 4) ukladá povinnosti
alebo priznáva práva.
§ 6
Účastníci daňového konania a tretie osoby
(1) Účastníci daňového konania sú daňové subjekty.
(2) Na daňovom konaní sa môžu zúčastniť aj tretie osoby, ak
ich správca dane na daňové konanie prizve; tieto osoby majú
postavenie účastníka konania.
(3) Tretími osobami sú
a) svedkovia,
b) osoby, ktoré majú listiny a iné veci potrebné v daňovom
konaní,
c) znalci, audítori a tlmočníci,
d) ručitelia, poddlžníci a platitelia pôsobiaci v rámci
zabezpečovacieho a vymáhacieho konania,
e) správcovia konkurznej podstaty, osobitní správcovia,
zástupcovia správcu alebo vyrovnávací správcovia,
f) štátne orgány a obce,
g) ďalšie osoby, ktoré majú povinnosť súčinnosti v daňovom konaní
v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom.
(4) Tretie osoby majú práva a povinnosti účastníkov konania,
ak tak ustanovuje tento zákon. Účastníci daňového konania a tretie
osoby sú povinné na požiadanie správcu dane preukázať svoju
totožnosť dokladom totožnosti preukazujúcim meno, priezvisko,
dátum narodenia, adresu trvalého pobytu.
(5) Práva a povinnosti účastníka daňového konania má aj ten,
na koho podľa tohto zákona prešla za daňového dlžníka povinnosť
alebo na koho prešli podľa osobitného predpisu 14c) záväzky za
daňového dlžníka, alebo od koho možno podľa tohto zákona vyžadovať
plnenie za daňového dlžníka (§ 73 ods. 7).
§ 7
Svedkovia
(1) Každý je povinný vypovedať na účely správy dane ako svedok
o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo
a nič nesmie zamlčať. Výpoveď môže byť podaná písomne alebo ústne.
Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil
osobne a vypovedal ako svedok.
(2) Odoprieť výpoveď môže ten, kto by ňou spôsobil
nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám.
Blízkou osobou je pre účely tohto zákona manžel, druh, príbuzný
v priamom rade a jeho manžel, súrodenec a jeho manžel, osvojiteľ
a osvojenec a ich potomkovia a ich manželia.
(3) Svedok nesmie byť vypočúvaný o skutočnostiach, ktoré sú
utajovanými skutočnosťami, 5) alebo na ktoré sa vzťahuje zákonom
uložená povinnosť mlčanlivosti, iba ak by bol povinnosti
zachovávať tajomstvo alebo mlčanlivosť zbavený príslušným orgánom
alebo tým, v záujme koho túto povinnosť má.
(4) Správca dane je povinný poučiť svedka pred vypočutím
o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo
a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej
výpovede. 5a)
§ 8
Spôsobilosť na daňové konanie
Účastník daňového konania môže konať v takom rozsahu, v akom
má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba
povinnosti.
§ 9
Zastupovanie
(1) Fyzická osoba, ktorá nemôže v daňovom konaní vystupovať
samostatne, musí byť zastúpená svojím zákonným zástupcom. 6) Ak
opatrovník nie je ustanovený súdom, ustanoví pre daňové konanie
správca dane zástupcu. Proti rozhodnutiu o ustanovení zástupcu sa
možno odvolať.
(2) Správca dane môže ustanoviť zástupcu aj tomu, koho pobyt
nie je známy alebo komu sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu
adresu v zahraničí, ako aj tomu, kto nemôže v daňovom konaní
vystupovať osobne najmä z dôvodu väzby, výkonu trestu odňatia
slobody, dlhodobého pobytu v zahraničí a dlhodobej chorobe
a nezvolil si žiadneho zástupcu. Rozhodnutie o ustanovení zástupcu
môže správca dane vydať len s predchádzajúcim súhlasom
navrhovaného zástupcu. Proti rozhodnutiu o ustanovení zástupcu sa
možno odvolať.
(3) Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho
opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí
a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne s úradne
overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak nie
je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa toto
plnomocenstvo za všeobecné. V tej istej veci môže mať len jedného
zástupcu. Zástupca koná osobne, ak z obsahu plnomocenstva
nevyplýva, že za zástupcu môže konať aj iná osoba; na takéto
konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo s úradne
osvedčeným podpisom. Konanie inej osoby v rozsahu udeleného
plnomocenstva sa považuje za konanie zástupcu.
(4) Zastupovanie daňového subjektu zástupcom nevylučuje, aby
správca dane rokoval v nevyhnutných prípadoch s daňovým subjektom
priamo alebo aby ho vyzval na vykonanie niektorých úkonov. Daňový
subjekt je povinný výzve správcu dane vyhovieť. Správca dane musí
o tomto konaní vyrozumieť zástupcu daňového subjektu.
(5) Ak v tej istej veci koná daňový subjekt a ním zvolený
zástupca a ich konanie si odporuje, rešpektuje správca dane
konanie daňového subjektu. Správca dane o tom vyrozumie zástupcu
daňového subjektu.
(6) Ak urobilo niekoľko daňových subjektov spoločné podanie
alebo ak vystupujú spoločne v rovnakej veci, prípadne sú
spoluvlastníkmi veci, ktorá je predmetom zdanenia, sú povinní
zvoliť si spoločného zástupcu pre účely daňového konania. Ak tak
neurobia ani na výzvu, určí spoločného zástupcu správca dane sám
a vyrozumie o tom všetky príslušné daňové subjekty.
§ 10
Vylúčenie zo zastupovania
(1) Správca dane je oprávnený nepripustiť v daňovom konaní
alebo z daňového konania vylúčiť zástupcu, ak dôjde k stretu so
záujmami iných daňových subjektov v daňových veciach; to neplatí,
ak je zástupcom daňový poradca alebo advokát.
(2) Zástupca môže zastupovať súčasne len jeden daňový subjekt
u jedného správcu dane, ak nejde o blízke osoby; to neplatí, ak je
zástupcom daňový poradca alebo advokát alebo ak ide o spoločného
zástupcu.
§ 11
Zápisnica o ústnom pojednávaní
(1) O ústnom pojednávaní v daňovom konaní spíše správca dane
zápisnicu.
(2) Zo zápisnice musí byť zrejmé najmä, kto, kde a kedy
daňové konanie vykonal, ktoré osoby sa ho zúčastnili, označenie
hlavného predmetu konania, súvislé opísanie jeho priebehu,
označenie dokladov a iných listín odovzdaných pri pojednávaní
alebo podstatný obsah listín predložených na nahliadnutie,
vykonané poučenie, vyjadrenie poučených osôb, ich návrhy alebo
námietky smerujúce proti obsahu zápisnice, závery o týchto
návrhoch alebo námietkach. Ak nahradzuje zápisnica podanie, musí
mať jeho náležitosti.
(3) Súčasťou zápisnice sú i opatrenia prijaté pri ústnom
pojednávaní o veci, vrátane záverov prijatých pri pojednávaní.
(4) Zápisnicu podpisujú po oboznámení sa s ňou všetky osoby,
ktoré sa na pojednávaní alebo vykonaní úkonu zúčastnili, vrátane
zamestnancov správcu dane. Dôvody odopretia podpisu a námietky
proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.
(5) Odpis zápisnice vydá správca dane daňovému subjektu,
s ktorým ústne pojednával.
(6) Správca dane z vlastného podnetu alebo na návrh osôb
uvedených v odseku 4 opraví v zápisnici chyby v pravopise a iné
zrejmé nesprávnosti. O oprave chýb a iných zrejmých nesprávností
sa rozhodnutie nevydáva.
§ 12
Úradný záznam
Úradný záznam zachytáva rôzne ústne podania, oznámenia,
poznámky, obsah telefonických hovorov, odkazy na iné spisové
materiály, výpisy z vlastných alebo cudzích záznamov a ďalšie
skutočnosti vzťahujúce sa na vec a zistené správcom dane. Úradný
záznam podpíše zamestnanec správcu dane, ktorý ho vyhotovil.
V úradnom zázname tiež odkáže na zdroj informácie uvedenej
v zázname. Na ďalšie náležitosti úradného záznamu sa vzťahuje
primerane § 11.
§ 13
Lehoty
(1) Ak nie je lehota pre niektorý úkon v daňovom konaní určená
všeobecne záväzným právnym predpisom, určí primeranú lehotu
správca dane. Zároveň upozorní na právne dôsledky nedodržania
tejto lehoty. Lehotu kratšiu ako 8 dní možno určiť len celkom
výnimočne pre jednoduché alebo osobitne naliehavé úkony.
(2) Z dôležitých dôvodov môžu účastníci daňového konania pred
uplynutím lehoty požiadať správcu dane o jej predĺženie.
(3) Pri žiadosti o predĺženie lehoty, ak nejde o lehotu
ustanovenú zákonom, môže správca dane lehotu predĺžiť. Správca
dane však nemôže predĺžiť lehotu o dlhšiu dobu, než o akú sa
žiada.
(4) Ak správca dane nerozhodne o žiadosti o predĺženie lehoty
najneskôr do 15 dní od jej obdržania, považuje sa lehota za
predĺženú.
(5) Ak uplynula pôvodná lehota už pred podaním žiadosti môže
správca dane z dôležitých dôvodov odpustiť zmeškanie lehoty, ak
o to účastník daňového konania požiada najneskôr do tridsiatich
dní odo dňa, kedy odpadli dôvody zmeškania pôvodnej lehoty, a ak
v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Zmeškanie už predĺženej
lehoty nemožno odpustiť.
(6) Lehotu nemožno predĺžiť a ani odpustiť jej zmeškanie, ak
uplynul od posledného dňa pôvodnej lehoty jeden rok.
(7) Proti rozhodnutiu o žiadosti o predĺženie lehoty alebo
o odpustenie zmeškania lehoty nie je prípustný opravný
prostriedok.
(8) Do uplynutia lehoty sa nezapočítava deň, kedy došlo
k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
(9) Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia
uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, kedy
došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Ak nie je taký deň
v mesiaci, končí lehota posledným dňom mesiaca.
(10) Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo
deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší
nasledujúci pracovný deň.
(11) Lehota je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty vykonaný
úkon u správcu dane alebo podanie odovzdané na poštovú prepravu
prostredníctvom poštového podniku 5b) (ďalej len "pošta") alebo
prijaté elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným
elektronickým podpisom 6aa) alebo urobené v súlade s dohodou podľa
§ 20 ods. 8 na adresu elektronickej podateľne spoločnej pre daňové
úrady alebo na adresu elektronickej podateľne spoločnej pre colné
úrady, alebo na adresu elektronickej podateľne správcu dane,
ktorým je obec.
(12) V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa
nepreukáže opak.
§ 14
Miestne zisťovanie
(1) Správca dane je oprávnený na účely správy daní vykonávať
miestne zisťovanie. Na vykonanie miestneho zisťovania je
zamestnanec správcu dane povinný preukázať sa služobným preukazom.
(2) Zamestnanec správcu dane má právo v dobe primeranej
predmetu zisťovania, najmä v dobe prevádzky, na neobmedzený
prístup do každej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo miesta,
vrátane dopravných prostriedkov, k účtovným písomnostiam, záznamom
a informáciám na technických nosičoch dát a vykonať obhliadku veci
v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu podľa tohto
zákona. Toto právo má tiež, ak ide o byt, ktorý daňový subjekt
používa tiež na podnikanie. Zamestnanec správcu dane, ktorým je
daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený tovar nakúpený pri
miestnom zisťovaní v nezmenenom stave vrátiť daňovému subjektu,
ktorý je povinný tento tovar prevziať späť a zaplatenú cenu
zamestnancovi správcu dane, ktorým je daňový úrad, vrátiť.
(3) Zamestnanec správcu dane má právo urobiť alebo si vyžiadať
výpis alebo kópiu z účtovných písomností, záznamu alebo informácií
na technických nosičoch dát na náklady daňových subjektov.
(4) Ak daňový subjekt vykonáva dani podliehajúcu činnosť mimo
svojho obvyklého pracoviska, na verejnom priestranstve alebo
miesto výkonu tejto činnosti strieda, je povinný na výzvu
zamestnanca správcu dane preukázať svoju totožnosť občianskym
preukazom, prípadne iným osobným dokladom a oprávnenie na
podnikanie. Cudzí štátny príslušník preukazuje svoju totožnosť
povolením na trvalý pobyt alebo cestovným pasom.
(5) Daňový subjekt a tretie osoby sú povinné poskytnúť
zamestnancovi správcu dane všetky primerané prostriedky a pomoc
potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať
potrebné vysvetlenia.
(6) Daňový subjekt, u ktorého sa miestne zisťovanie vykonáva,
je povinný zapožičať správcovi dane ním vyžiadané doklady a iné
veci mimo svojho priestoru. Na tento postup sa vzťahuje § 15
ods. 9.
(7) O miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane podľa
povahy zisťovania zápisnicu alebo úradný záznam. Odpis zápisnice
odovzdá osobe, u ktorej vykonával miestne zisťovanie. Ak pritom
zabezpečí veci podľa § 14a, odovzdá odpis zápisnice osobe, ktorej
veci zabezpečil.
(8) Ustanovenia o miestnom zisťovaní sa vzťahujú rovnako aj na
daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo a ich zamestnancov.
§ 14a
Zabezpečenie a prepadnutie tovaru a veci
(1) Zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť tovar a veci
nevyhnutne potrebné na preukázanie skutočností pri správe daní;
správca dane a daňový subjekt je povinný zabezpečený tovar a veci
riadne opatrovať. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba
riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru alebo veci, ich
množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných
povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Veci, ktoré
nie je možné na mieste spoľahlivo zabezpečiť, môže správca dane na
náklady ich majiteľa alebo držiteľa nechať previezť na miesto
vhodné na tento účel. Ak je to pre dokazovanie nevyhnutné, môže
zamestnanec správcu dane bezodplatne odobrať na účely bližšej
obhliadky alebo expertízy vzorky zabezpečených vecí. Odobraté
vzorky sa po expertíze či obhliadke vrátia, ak to ich povaha
pripúšťa. Pri zabezpečovaní tovaru a veci sa postupuje primerane
podľa § 36.
(2) Správca dane vydá o zabezpečení tovaru alebo veci
rozhodnutie o zabezpečení, v ktorom uvedie dôvody zabezpečenia
tovaru alebo veci. Proti rozhodnutiu o zabezpečení sa možno
odvolať. Odvolanie nemá odkladný účinok.
(3) Ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15
dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení odstráni
pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru alebo veci,
správca dane vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení
tovaru alebo veci. Rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania;
proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Ak majiteľ alebo
držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia o ich zabezpečení neodstráni pochybnosti, ktoré viedli
k zabezpečeniu tovaru a veci, správca dane vydá rozhodnutie
o prepadnutí tohto tovaru alebo veci v prospech štátu. Proti
rozhodnutiu o prepadnutí tovaru a veci sa možno odvolať.
(4) Podľa odseku 1 sa postupuje aj v prípade, ak dopravca 6f)
neposkytne na požiadanie zamestnanca správcu dane doklady
jednoznačne preukazujúce skutočnosti uvedené v odseku 1. Správca
dane môže zabezpečiť prepravovaný tovar a veci vrátane dopravného
prostriedku, ktorého je dopravca vlastníkom. Pri zabezpečení veci
a dopravného prostriedku sa postupuje primerane podľa odsekov
2 a 3 a § 36. V prípade nepreukázania skutočností uvedených
v odseku 1 v určenej lehote dopravný prostriedok vrátane
prepravovaného tovaru a veci prepadá v prospech štátu.
(5) Ak dopravca nie je vlastníkom zabezpečeného dopravného
prostriedku, zaplatí pokutu vo výške 50% hodnoty prepravovaného
tovaru a veci.
(6) Prepadnutý tovar, vec a dopravný prostriedok sa ocenia
cenou bežne používanou v mieste a v čase ocenenia prepadnutého
tovaru, veci a dopravného prostriedku.
(7) Správca dane je oprávnený prepadnutý tovar, veci
a dopravný prostriedok predať v dražbe. 6c) Ak je prepadnutý tovar
alebo vec nepatrnej hodnoty, správca dane je oprávnený takýto
tovar alebo vec predať v komisionálnom predaji; hodnota tovaru
a veci nepatrnej hodnoty nesmie byť vyššia ako 5 000 Sk.
(8) Zabezpečený tovar a veci rýchlo podliehajúce skaze alebo
živé zvieratá môže správca dane predať ihneď.
(9) Výťažok z predaja zabezpečeného a prepadnutého tovaru
a veci sa použije na
a) náklady spojené so zabezpečením tovaru a veci,
b) úhradu daní podľa § 58 ods. 5 písm. b) až g),
c) úhradu nedoplatkov z neoprávnene použitých alebo zadržaných
prostriedkov zo štátneho rozpočtu, štátnych fondov a rozpočtov
obcí.
(10) Zvyšok výťažku z predaja zabezpečeného a prepadnutého
tovaru a veci po použití podľa odseku 9 pripadne štátu.
(11) Správca dane určí spôsob zničenia prepadnutého tovaru
alebo veci (majetku štátu), ktoré nemožno predať, a vymenuje
trojčlennú komisiu, ktorá bude dozerať na zničenie takéhoto tovaru
alebo veci. Náklady spojené so skladovaním a zničením prepadnutého
tovaru alebo veci uhrádza fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá prepadnutý tovar alebo vec predávala, 6g) prepravovala alebo
skladovala; o zničení tohto tovaru alebo veci spíše komisia
zápisnicu, ktorej kópiu pošle do pätnástich dní orgánu najbližšie
nadriadenému správcovi dane.
§ 14b
Povinnosti prevádzkovateľov trhovísk a trhových miest
Prevádzkovatelia trhovísk a trhových miest sú povinní
zabezpečiť, aby na uvedených miestach predávali len osoby, ktoré
majú oprávnenie na podnikanie 9) alebo inú zárobkovú činnosť 10)
a vedia preukázať spôsob nadobudnutia tovaru a veci alebo ich
pôvod. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na predaj na trhových
miestach pre osoby, ktoré predávajú vlastný použitý tovar, veci
a vlastné poľnohospodárske produkty.
§ 14c
Zákaz predaja niektorých výrobkov na verejných priestranstvách
Na verejných priestranstvách 6d) sa zakazuje predávať tabakové
výrobky a alkoholické nápoje. 6e)
§ 15
Daňová kontrola
(1) Daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo
preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti, a to
u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly
vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je
nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu. 6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj
kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa
osobitného zákona 6eb) alebo kontrola uplatnenia daňového
bonusu. 6ee)
(2) Správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie
o výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie musí obsahovať miesto
a deň začatia daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane
a kontrolované zdaňovacie obdobie. Ak z dôvodov na strane daňového
subjektu nemožno začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení
o výkone daňovej kontroly, daňový subjekt je povinný túto
skutočnosť do 8 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej
kontroly oznámiť správcovi dane a dohodnúť so správcom dane iný
deň začatia daňovej kontroly, pričom daňová kontrola sa nesmie
začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej
kontroly. Ak nedôjde k dohode medzi daňovým subjektom a správcom
dane o začatí daňovej kontroly, považuje sa štyridsiaty deň za deň
začatia daňovej kontroly. Ak daňový subjekt neumožní vykonať
daňovú kontrolu, správca dane je oprávnený zistiť základ dane
a určiť daň podľa § 29 ods. 6; o takomto postupe je správca dane
povinný vyhotoviť protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom sa
postupuje podľa odsekov 10 až 13 s výnimkou odseku 11 písm. g)
a h); v takom prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré použil.
(3) Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez
oznámenia podľa odseku 2, ak o vykonanie daňovej kontroly
požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak hrozí, že
účtovné alebo iné doklady budú znehodnotené, zničené alebo
pozmenené.
(4) Ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí
skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného
zdaňovacieho obdobia alebo inej dane, ktoré neboli uvedené
v oznámení o výkone daňovej kontroly podľa odseku 2, správca dane
je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie
obdobie alebo o inú daň; túto skutočnosť je správca dane povinný
písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému daňovému
subjektu.
(5) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
(ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu
k zamestnancovi správcu dane právo
a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane
a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon
daňovej kontroly,
b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,
c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia,
d) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní
a miestnom zisťovaní,
e) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole,
k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole
boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
f) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho
obvyklej úradnej dobe.
(6) Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi
správcu dane tieto povinnosti:
a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú
kontrolu,
b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej
kontroly,
c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske
a účtovné operácie, vrátane evidencie a záznamov v písomnej
forme alebo v technickej forme, 6ed) ktorých vedenie bolo
správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné
vysvetlenia,
e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dostupné dôkazné
prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia,
f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do
jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho
zamestnancom,
g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových
priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť
výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).
(7) Ustanovenia odseku 6 písm. a), c), d), e) a g) sa vzťahujú
na fyzickú osobu, ktorá nepodniká, ak dosahuje príjmy podľa
osobitného zákona. 6ec)
(8) Kontrolovaný daňový subjekt môže uplatniť u správcu dane
námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej
kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec správcu dane najbližšie
nadriadený tomu zamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento
nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí nápravu alebo
kontrolovanému daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré
nemožno námietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je
prípustné odvolanie.
(9) Prevzatie dokladov a iných vecí podľa odseku 6 písm. g)
potvrdí zamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí. Zapožičané
doklady a iné veci vráti správca dane kontrolovanému daňovému
subjektu najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu
alebo inej veci. V osobitne zložitých prípadoch, najmä ak je
nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu alebo zapožičané doklady
a iné veci poskytnúť na účely trestného konania, môže túto lehotu
predĺžiť najviac o 60 dní odvolací orgán (§ 48 ods. 1). O tejto
skutočnosti správca dane písomne upovedomí daňový subjekt.
(10) O výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení
dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol,
ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému
subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho
prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom
prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na
vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu.
Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť
k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho
doručenia. Zmeškanie lehoty nie je možné odpustiť. Ak sa daňový
subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu, môže
zamestnanec správcu dane na požiadanie daňového subjektu
prerokovať protokol aj v kratšej lehote, ako bola správcom dane
určená vo výzve na prerokovanie protokolu. Ak sa daňový subjekt
v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu,
je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je
oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového
subjektu alebo z vlastného podnetu protokol opraviť vrátane chýb
a iných nesprávností alebo vyhotoviť dodatok k tomuto protokolu,
najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým
subjektom alebo zástupcom. Dodatok k protokolu je súčasťou
protokolu.
(11) Protokol musí obsahovať
a) názov a sídlo správcu dane,
b) číslo konania,
c) meno, priezvisko, trvalý pobyt kontrolovaného daňového
subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového
subjektu, identifikačné číslo organizácie a daňové
identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu,
d) predmet daňovej kontroly a kontrolované obdobie,
e) meno zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,
f) miesto vykonávania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej
kontroly,
g) súpis kontrolovaných dokladov,
h) preukázané kontrolné zistenia,
i) dátum vypracovania protokolu,
j) dátum prerokovania protokolu,
k) vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva
daňovú kontrolu,
l) vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním
povereného zástupcu.
(12) Po prerokovaní protokolu protokol podpisuje kontrolovaný
daňový subjekt alebo jeho zástupca a zamestnanec správcu dane.
Odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho
zástupcom zamestnanec správcu dane v protokole zaznamená spolu
s dôvodom odmietnutia, ak je mu známy. Jedno vyhotovenie protokolu
odovzdá zamestnanec správcu dane kontrolovanému daňovému subjektu
alebo jeho zástupcovi. Deň prerokovania protokolu je dňom jeho
doručenia. Ak kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca
odmietne protokol podpísať alebo prevziať alebo sa sám alebo jeho
zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo
výzve, považuje sa za deň prerokovania a doručenia protokolu deň,
ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu.
(13) Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu
s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Dňom
nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začína vyrubovacie
konanie (§ 44). Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie
zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon
smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2).
(14) Správca dane vykoná na žiadosť súdu daňovú kontrolu
u daňového subjektu v súvislosti s konkurzným konaním a vyrovnacím
konaním do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti súdu. Správca dane
môže vykonať daňovú kontrolu u daňového subjektu, na ktorý bol
vyhlásený konkurz alebo ktorému bolo povolené vyrovnanie, do 60
dní od vyhlásenia konkurzu alebo od povolenia vyrovnania. Na
vykonanie týchto daňových kontrol sa nevzťahujú ustanovenia
odsekov 2, 3, 7 a 13 druhá a tretia veta. Protokol z daňovej
kontroly okrem náležitostí podľa odseku 11 musí obsahovať
vyčíslenie rozdielu dane. Protokol z daňovej kontroly vykonanej na
požiadanie súdu správca dane doručí súdu.
(15) Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti
vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) na
vykonanie tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2, 3,
7 a 13 druhej vety a odseku 14. O výsledku tejto kontroly vydá
správca dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia
kontroly.
(16) Ustanovenia o výkone daňovej kontroly sa vzťahujú rovnako
aj na orgány oprávnené vykonávať daňovú kontrolu podľa osobitných
predpisov. 1a)
(17) Ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane
použijú aj na daňovú kontrolu.
§ 15a
Predbežné opatrenia
(1) Správca dane môže počas daňovej kontroly v rozsahu
nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie jej účelu uložiť daňovému
subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel.
(2) Správca dane predbežné opatrenie zruší, len čo pominie
dôvod, pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti,
predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne. Ak správca dane po
vykonaní daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly vyrubí
daň alebo jej rozdiel, predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom
úplného zaplatenia daňového nedoplatku alebo dňom jeho úplného
uhradenia vykonaním kompenzácie podľa § 63 alebo dňom vzniku
záložného práva (§ 71); o strate účinnosti predbežného opatrenia
musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt.
(3) Odvolanie voči rozhodnutiu o predbežnom opatrení nie je
prípustné.
(4) Právne úkony vykonané v rozpore s uloženým predbežným
opatrením sú neplatné.
(5) Predbežným opatrením nemožno obmedziť alebo zamedziť výkon
záložného práva podľa osobitného predpisu. 6ga)
§ 15b
Opakovaná kontrola
(1) Opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola
tej istej dane u daňového subjektu za zdaňovacie obdobie, za ktoré
už bola vykonaná,
a) ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým
priznaním,
b) ak daňový subjekt žiadal o vrátenie dane podľa osobitného
zákona, 6eb)
c) na podnet ministerstva alebo odvolacieho orgánu.
(2) Opakovanú daňovú kontrolu v prípadoch podľa odseku 1
písm. a) a b) možno začať v lehote, v ktorej môže byť podané
dodatočné daňové priznanie, alebo v lehote, v ktorej môže byť
vrátená daň podľa osobitných predpisov. 6eb) Na opakovanú kontrolu
sa vzťahujú ustanovenia § 15.
(3) Opakovanou daňovou kontrolou nie je
a) preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania
o riadnych opravných prostriedkoch alebo mimoriadnych
opravných prostriedkoch,
b) daňová kontrola u daňového subjektu, na ktorý bol vyhlásený
konkurz alebo ktorému bolo povolené vyrovnanie alebo na
základe žiadosti súdu (§ 15 ods. 14),
c) daňová kontrola na základe žiadosti orgánov činných v trestnom
konaní. 6h)
§ 15c
Ustanovenia § 15 až 15b sa rovnako vzťahujú aj na daňovú
kontrolu u daňového subjektu, na ktorý bol vyhlásený konkurz alebo
povolené vyrovnanie, ak neskončí prevádzkovanie svojho podnikania.
§ 16
Dožiadanie
(1) Miestne príslušný správca dane môže požiadať o vykonanie
jednotlivých úkonov v daňovom konaní iného vecne príslušného
správcu dane, ak tento môže požadovaný úkon vykonať ľahšie,
hospodárnejšie alebo rýchlejšie. Dožiadaný správca dane je povinný
žiadosti vyhovieť alebo oznámiť dôvody, pre ktoré dožiadaniu
nemôže vyhovieť.
(2) Spory o opodstatnenosti dožiadania rozhoduje orgán uvedený
v § 3 ods. 11.
§ 17
Doručovanie
(1) Správca dane doručuje úradné písomnosti adresátovi
spravidla poštou. Tieto písomnosti však môže doručiť i svojimi
zamestnancami.
(2) Do vlastných rúk sa adresátovi doručujú písomnosti,
a) o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon,
b) ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty,
ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou
ujmou,
c) ak tak určí správca dane.
(3) Ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť doručená do
vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje,
upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde
doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus
o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte
alebo na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom
vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do pätnástich dní
od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň
doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(4) Ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto
doručená dňom, kedy bolo prijatie odmietnuté; na to musí
doručovateľ adresáta upozorniť.
(5) Ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celé daňové
konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však
adresát osobne v daňovom konaní niečo vykonať, doručuje sa
písomnosť jemu i jeho zástupcovi.
(6) Ak sa daňový subjekt, ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo na
území Slovenskej republiky, zdržuje v cudzine, je povinný mať
zástupcu na doručovanie písomností, ktorého oznámi správcovi dane.
(7) Ak sa adresát, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky, zdržuje v zahraničí, doručujú sa písomnosti zákonnému
zástupcovi alebo opatrovníkovi alebo zástupcovi (§ 9 ods. 1).
(8) Písomnosti určené právnickej osobe sa doručujú
zamestnancom oprávneným pre tohto adresáta prijímať písomnosti. Ak
nie sú, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk,
tomu, kto je oprávnený za adresáta konať; ostatné písomnosti
ktorémukoľvek jeho zamestnancovi, ktorý písomnosť prijme. Rovnako
sa postupuje, ak adresát ustanovil na pošte osobu na prijímanie
zásielok. Ak takéto osoby nie sú alebo ak na adrese pre
doručovanie písomností do vlastných rúk nebola zastihnutá osoba,
ktorá je oprávnená písomnosť prevziať, hoci právnická osoba na
adrese doručovania má sídlo, postupuje sa podľa odseku 3.
(9) Písomnosti určené daňovému poradcovi alebo advokátovi môžu
byť doručované tiež ich zamestnancom, ktorí nimi boli poverení na
prijímanie písomností.
(10) Ak nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk
právnickej osobe na adresu jej sídla, ktorú nahlásila správcovi
dane pri plnení svojej registračnej alebo oznamovacej povinnosti
alebo ktorú správca dane eviduje na základe registrácie z úradnej
moci (§ 31) alebo podľa osobitného zákona, 1b) písomnosť sa
považuje za doručenú adresátovi po troch dňoch od vrátenia
nedoručenej písomnosti správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa ten,
kto je oprávnený konať za právnickú osobu, o tom nedozvie.
(11) Ak nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk
fyzickej osobe oprávnenej podnikať na adresu trvalého pobytu alebo
jej miesta podnikania, ktorú nahlásila správcovi dane pri plnení
svojej registračnej alebo oznamovacej povinnosti alebo ktorú
správca dane eviduje na základe registrácie z úradnej moci
(§ 31), písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi po troch
dňoch od vrátenia nedoručenej písomnosti správcovi dane, a to aj
vtedy, ak sa fyzická osoba oprávnená podnikať o tom nedozvie.
(12) Pri doručovaní písomností prostredníctvom pošty je
písomnosť oprávnená prijať i osoba, ktorá je oprávnená prijímať
písomnosti za adresáta na pošte.
(13) Doručenie osobám uvedeným v odsekoch 4 až 9 a 12 sa
považuje za doručenie adresátovi.
§ 17a
Doručovanie elektronickými prostriedkami
(1) Správca dane je oprávnený doručovať písomnosti aj
elektronickými prostriedkami za podmienok podľa tohto zákona
a osobitného predpisu. 6aa)
(2) Ak daňový subjekt chce, aby mu správca dane doručoval
písomnosti elektronickými prostriedkami, je povinný elektronicky
správcovi dane oznámiť všetky údaje potrebné na takéto
doručovanie, a to najmä meno a priezvisko fyzickej osoby, daňové
identifikačné číslo, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak
je odlišné od trvalého pobytu, obchodné meno alebo názov
právnickej osoby, daňové identifikačné číslo a jej sídlo. Takéto
oznámenie musí byť podané podľa vzoru uverejneného na internetovej
stránke daňového riaditeľstva, internetovej stránke colného
riaditeľstva a musí byť podpísané zaručeným elektronickým
podpisom. 6aa)
(3) Písomnosť doručovaná elektronickými prostriedkami sa
považuje za doručenú v deň, keď správca dane prijme potvrdenie od
daňového subjektu o jej prevzatí podpísané zaručeným elektronickým
podpisom. 6aa) Takéto doručenie sa považuje za doručenie do
vlastných rúk.
(4) Ak daňový subjekt nepotvrdí prijatie písomnosti podľa
odseku 3 do troch pracovných dní odo dňa odoslania písomnosti
elektronickými prostriedkami, písomnosť sa považuje za nedoručenú.
V takom prípade správca dane doručí písomnosť daňovému subjektu na
adresu na doručovanie poštou (§ 17).
§ 18
Doručovanie do zahraničia
(1) Daňovému subjektu, ktorý má sídlo alebo bydlisko
v zahraničí a vykonáva v Slovenskej republike činnosť podliehajúcu
dani, a jeho sídlo alebo bydlisko v zahraničí je známe, doručujú
sa úradné písomnosti priamo. Ak treba doručiť úradnú písomnosť
daňovému subjektu do vlastných rúk, zašle sa písomnosť na
medzinárodnú návratku.
(2) Na doručovanie podľa odseku 1 sa vzťahujú ustanovenia
§ 17 a 17a.
§ 19
Doručenie verejnou vyhláškou
(1) Ak nie je správcovi dane známy pobyt adresáta, doručí
písomnosť verejnou vyhláškou.
(2) Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa vyvesí
po dobu pätnástich dní spôsobom v mieste obvyklým oznámenie
o mieste uloženia písomnosti s jej presným označením. Posledný deň
tejto lehoty sa považuje za deň doručenia. Oznámenie o uložení
písomnosti sa vyvesí v sídle správcu dane, ktorého písomnosť má
byť adresátovi doručená, v mieste jeho posledného pobytu.
Vyvesenie verejnej vyhlášky zabezpečí na dožiadanie príslušného
správcu dane obec, ktorá tiež potvrdí dobu vyvesenia.
§ 20
Začatie konania
(1) Konanie je začaté dňom, keď sa podanie daňového
subjektu doručilo orgánu príslušnému konať vo
veci, alebo dňom, keď daňový subjekt na výzvu tohto
príslušného orgánu doručil doplnené podanie. Ak sa
konanie začína z podnetu orgánu príslušného konať vo
veci, konanie sa začína dňom, keď tento orgán vykonal
voči daňovému subjektu alebo inej osobe, voči ktorej je
podľa tohto zákona oprávnený konať, prvý úkon v konaní.
(2) Daňové subjekty podávajú príslušnému správcovi dane
priznania alebo hlásenia spôsobom podľa § 38 a plnia registračnú
a oznamovaciu povinnosť podľa § 31, ak tento zákon alebo osobitný
zákon 4) neustanovuje inak.
(3) Iné podania v daňových veciach možno urobiť písomne alebo
ústne do zápisnice alebo iným vhodným spôsobom, ak daňové predpisy
výslovne neustanovujú, že majú byť vykonané písomne.
(4) Podanie urobené telegraficky, telefaxom, ďalekopisom alebo
elektronickými prostriedkami, ak nie je podpísané zaručeným
elektronickým podpisom 6aa) alebo urobené v súlade s dohodou podľa
odseku 8, treba doručiť aj v písomnej forme, a to do piatich
pracovných dní od jeho odoslania, inak sa nepovažuje za doručené.
(5) Pre konanie je rozhodujúci obsah podania, i keď je
nesprávne označené. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, čoho
sa týka a čo sa navrhuje.
(6) Podanie sa predkladá u miestne príslušného správcu dane
a na požiadanie musí byť prijatie podania potvrdené.
(7) Podanie urobené elektronickými prostriedkami sa prijíma na
adresu elektronickej podateľne správcu dane. Adresu elektronickej
podateľne zverejní správca dane na mieste obvyklom na oznamovanie
informácií.
(8) Na podania daňových subjektov urobené elektronickými
prostriedkami, adresované správcovi dane, sa primerane vzťahujú
ustanovenia § 17a. Ak daňový subjekt chce doručovať správcovi dane
písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané
zaručeným elektronickým podpisom, je povinný písomne oznámiť
správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa
vzoru uverejneného na internetovej stránke daňového riaditeľstva
a na internetovej stránke colného riaditeľstva. O takomto postupe
uzavrie správca dane s daňovým subjektom písomnú dohodu, na ktorú
sa primerane vzťahuje § 11. Dohoda obsahuje najmä náležitosti
elektronického doručovania, spôsob overovania podania urobeného
elektronickými prostriedkami a spôsob preukazovania doručenia.
(9) Ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na
prerokovanie, vyzve správca dane daňový subjekt, aby ich podľa
jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí
o následkoch spojených s ich neodstránením.
(10) Ak bude podanie opravené v určenej lehote, hľadí sa naň
tak, akoby bolo predložené bez nedostatkov v deň pôvodného
podania. Ak bude opravené podanie predložené až po uplynutí
určenej lehoty, považuje sa za podané dňom, kedy bolo podané po
oprave. Ak sa výzve správcu dane nevyhovie, hľadí sa na toto
podanie, akoby nebolo podané.
§ 21
Postúpenie
(1) Ak nie je správca dane, ktorému bolo podanie v daňovej
veci doručené, príslušný na prerokovanie veci a na rozhodnutie, je
povinný podanie bezodkladne postúpiť príslušnému správcovi dane
a upovedomiť o tom toho, kto podanie urobil.
(2) Ak bola podaním dodržaná lehota, považuje sa za zachovanú
i u správcu dane, ktorému vec bola postúpená.
(3) Ak dôjde správcovi dane podanie, ktorého vybavenie nepatrí
do jeho pôsobnosti ani do pôsobnosti iného správcu dane, vráti ho
odosielateľovi.
§ 22
Nazeranie do spisov
(1) Daňový subjekt je oprávnený nazerať do spisov týkajúcich
sa jeho daňových povinností, s výnimkou spisov uvedených v odseku
2. Správca dane je povinný o každom nazretí do spisu vyhotoviť
úradný záznam.
(2) Daňový subjekt nie je oprávnený nazerať do úradnej
korešpondencie určenej pre nadriadené orgány, do registra, do
pomôcok, zápisov a rozhodnutí slúžiacich výlučne pre potreby
správcu dane a ďalších podkladov, do ktorých sa nesmie umožniť
nazeranie s ohľadom na povinnosť zachovať v tajnosti pomery iných
daňovníkov.
(3) Na žiadosť daňového subjektu urobí správca dane zo
spisového materiálu, do ktorého možno nazrieť, doslovné odpisy,
overí ich zhodu s originálom, vyznačí na nich účel ich využitia
a vydá ich daňovému subjektu.
(4) Správca dane je povinný umožniť nazeranie do
spisov verejnému ochrancovi práv v súvislosti s výkonom
jeho pôsobnosti. 7)
Daňové tajomstvo
§ 23
Nadpis zrušený od 1.9.1999
(1) Daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá
sa získa v daňovom konaní alebo v súvislosti s daňovým konaním.
(2) Daňové tajomstvo je povinný zachovávať zamestnanec správcu
dane, zamestnanec nadriadeného orgánu, zamestnanec orgánu
príslušného na konanie o opravných prostriedkoch, zamestnanec
orgánu oprávneného vykonávať kontrolu podľa osobitného
zákona, 7a) zamestnanec osôb uvedených v odseku 5 písm. k) a l);
táto povinnosť sa vzťahuje aj na ich bývalého zamestnanca, ako aj
na tretiu osobu zúčastnenú v daňovom konaní a ďalšie osoby, ktoré
sa akokoľvek dozvedeli daňové tajomstvo.
(3) Správca dane je povinný poučiť účastníkov daňového konania
a tretie osoby (§ 6) o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo
a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti.
(4) Porušením daňového tajomstva je oznámenie alebo
sprístupnenie daňového tajomstva osobe, ktorá nemá oprávnenie
oboznamovať sa s daňovým tajomstvom. Osobou oprávnenou oboznamovať
sa s daňovým tajomstvom je správca dane a subjekty uvedené
v odseku 5.
(5) Za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje oznámenie
alebo sprístupnenie daňového tajomstva
a) inému správcovi dane alebo inému zamestnancovi toho istého
správcu dane na účely správy daní,
b) orgánom príslušným podľa tohto zákona rozhodovať o opravných
prostriedkoch na účely rozhodovania o opravných prostriedkoch,
c) daňovému riaditeľstvu na účely plnenia úloh podľa tohto zákona
alebo osobitných predpisov, 7aa)
d) colným orgánom na účely plnenia úloh podľa tohto zákona alebo
osobitného zákona, 7b)
e) prokuratúre, orgánom činným v trestnom konaní, službe
kriminálnej a finančnej polície Policajného zboru na základe
osobitných predpisov, 8)
f) orgánom oprávneným vykonávať kontrolu činnosti správcu dane
alebo jeho nadriadeného orgánu alebo odvolacieho orgánu podľa
osobitného zákona 7a) na účely kontroly a v súvislosti
s uplatňovaním ich pôsobnosti,
g) súdu na účely súdneho konania, 7c)
h) ministerstvu na účely plnenia jeho úloh v oblasti daní podľa
tohto zákona alebo osobitného zákona, 7ab)
i) daňovému riaditeľstvu, colnému riaditeľstvu a ministerstvu, ak
sa poskytuje zoznam daňových dlžníkov so skutočnou výškou
daňového nedoplatku,
j) vláde Slovenskej republiky v súvislosti s predkladaním
informácie o daňových nedoplatkoch,
k) právnickej osobe zriadenej ministerstvom na spracovanie
informácií pomocou výpočtovej techniky,
l) sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni 11d) a Ústrediu
práce, sociálnych vecí a rodiny o skutočnostiach, ktoré
súvisia s plnením ich úloh,
m) krajským úradom a obvodným úradom vo veciach poskytovania
dávky sociálnej pomoci, peňažných príspevkov na kompenzáciu
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia
a štátnych sociálnych dávok,
n) nadriadenému orgánu správcu dane a ministerstvu v rozsahu a na
účely podľa medzinárodných zmlúv, 8e)
o) právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorej sa doručuje
rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania v rozsahu
podľa § 75 ods. 2,
p) Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky na účely
spracovania údajov o vrátenej spotrebnej dani z uhľovodíkových
palív a mazív podľa osobitného zákona 8f) a na účely plnenia
úloh podľa osobitného predpisu o výrobe a uvádzaní liehu na
trh, 8fa)
r) ministerstvu na účely posudzovania, hodnotenia, schvaľovania
štátnej pomoci, kontrolu jej poskytnutia a evidenciu štátnej
pomoci, 8g)
s) Štatistickému úradu Slovenskej republiky na účely vedenia
štatistických registrov a štátnych štatistických zisťovaní
podľa osobitného zákona 8h) a na spracovanie údajov podľa
požiadavky ministerstva súvisiacich s plnením úloh
ministerstva vo vzťahu k Európskej komisii,
t) krajským úradom alebo obvodným úradom na účely podľa
osobitného zákona, 8i)
u) Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky alebo krajskému úradu
a obvodnému úradu na účely podľa osobitného zákona, 8j)
v) príslušnému úradu iného štátu, ktorý je oprávnený uskutočňovať
vzájomnú medzinárodnú spoluprácu vo veciach daní podľa
medzinárodných zmlúv a osobitných zákonov, 8ja)
w) notárovi pri zápise skutočností do Notárskeho centrálneho
registra záložných práv, 8h)
x) ministerstvu, daňovému riaditeľstvu a colnému riaditeľstvu na
účely započítania daňových pohľadávok (§ 63a),
y) tretej osobe, ktorej bola postúpená daňová pohľadávka (§ 65b)
alebo ktorá zastupuje správcu dane v konkurznom konaní (§ 95
ods. 9), alebo s ktorou bola uzatvorená zmluva o mandátnej
správe daňovej pohľadávky (§ 65d),
z) zástupcovi splnomocnenému na zastupovanie ministerstva,
daňového riaditeľstva, colného riaditeľstva alebo správcu dane
v konaní pred súdom,
za) súdnemu exekútorovi na účely podľa osobitného predpisu, 8k)
zb) Národnému bezpečnostnému úradu na účely vykonávania
bezpečnostných previerok podľa osobitného predpisu, 8l)
zc) záložnému veriteľovi, ktorý má predmet daňovej exekúcie
zaťažený záložným právom podľa § 73 ods. 10 v rozsahu
potrebnom na výkon jeho práv,
zd) Komisii a príslušným úradom zmluvných štátov v rozsahu
potrebnom na plnenie úloh vyplývajúcich z osobitného predpisu
a právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva, 8m)
ze) osobám riadne akreditovaným Bezpečnostným akreditačným orgánom
Európskej komisie na účely údržby, obsluhy a rozvoja
spojovacej siete Európskej únie CCN/CSI, 8m)
zf) hlavnému kontrolórovi obce a orgánom obce a orgánom vyššieho
územného celku v súvislosti s plnením úloh podľa osobitných
predpisov, 8n)
zg) verejnému ochrancovi práv.
(6) Za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje
a) oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva s písomným
súhlasom toho daňového subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo
týka,
b) zverejnenie zoznamu daňových dlžníkov podľa § 23b,
c) zverejnenie zoznamu daňových subjektov, ktorým bol povolený
odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach,
alebo zoznamu daňových dlžníkov, ktorým bol povolený odklad
platenia daňového nedoplatku alebo povolené platenie daňového
nedoplatku v splátkach (§ 59),
d) zverejnenie zoznamu daňových dlžníkov, ktorým bol celkom alebo
sčasti odpustený daňový nedoplatok (§ 64),
e) zverejnenie zoznamu daňových subjektov, ktorým bola poskytnutá
úľava z úroku, zo sankčného úroku alebo z pokuty, alebo
odpustený úrok, sankčný úrok alebo pokuta, okrem daňových
subjektov, ktorým zanikol daňový nedoplatok v súlade s § 103
ods. 9,
f) zverejnenie údajov o spáchaní daňového trestného činu,
o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté a odsúdenie nebolo
zahladené,
g) oznámenie správcu dane o registrácii daňového subjektu podľa
§ 31 ods. 17,
h) oznámenie údajov podľa § 23b ods. 16 alebo § 59 ods. 14 a 15
alebo podľa § 103 ods. 10,
i) oznámenie daňového riaditeľstva o registrácii inej fyzickej
osoby alebo právnickej osoby pre daň z pridanej hodnoty v inom
členskom štáte podľa § 31 ods. 18,
j) zverejnenie zoznamu daňových subjektov podľa § 31 ods. 19.
(7) zrušený od 1.1.2004
(8) zrušený od 1.1.2004.
§ 23a
Nadpis zrušený od 1.9.1999
(1) Na účely podľa § 23 ods. 5 oznamuje alebo sprístupňuje
daňové tajomstvo
a) riaditeľ daňového úradu alebo ním poverený zamestnanec,
b) generálny riaditeľ daňového riaditeľstva alebo ním poverený
zamestnanec,
c) riaditeľ colného úradu alebo ním poverený zamestnanec,
d) generálny riaditeľ colného riaditeľstva alebo ním poverený
zamestnanec,
e) minister financií alebo ním poverený zamestnanec,
f) starosta obce alebo ním poverený zamestnanec.
(2) Na účely podľa § 23 ods. 5 písm. e), f) a g) je oprávnený
oznámiť daňové tajomstvo aj bývalý zamestnanec správcu dane.
(3) Správca dane, daňové riaditeľstvo, colné riaditeľstvo
a ministerstvo zodpovedajú za vytvorenie podmienok na zachovanie
daňového tajomstva. To platí aj na využívanie a sprístupňovanie
daňového tajomstva evidovaného pomocou výpočtovej techniky.
§ 23b
Poskytovanie údajov
(1) Správca dane, ktorým je daňový úrad a colný úrad, písomne
oznamuje do konca februára bežného roka daňovému dlžníkovi, ktorý
má daňový nedoplatok, u ktorého nebolo premlčané právo vybrať
a vymáhať daňový nedoplatok (§ 69 ods. 1 a 2) a ktorého výška
presiahla u fyzickej osoby 500 000 Sk a u právnickej osoby
5 000 000 Sk, výšku jeho daňového nedoplatku podľa stavu
k 31. decembru predchádzajúceho roka v členení podľa jednotlivých
druhov daní. V oznámení správca dane, ktorým je daňový úrad
a colný úrad, určí daňovému subjektu lehotu na vyjadrenie, pričom
táto lehota nesmie byť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia
oznámenia.
(2) Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo na základe
postupu podľa odseku 1 vypracujú zoznamy daňových dlžníkov na
účely ich zverejnenia; v druhom polroku bežného roka zverejní
daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo príslušný zoznam daňových
dlžníkov.
(3) V zoznamoch, ktoré daňové riaditeľstvo a colné
riaditeľstvo zverejňujú podľa odseku 2, sa uvedie
a) meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo
miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu,
b) obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo,
c) výšku daňového nedoplatku podľa jednotlivých druhov daní.
(4) Správca dane, ktorým je daňový úrad a colný úrad, na
žiadosť daňového subjektu oznámi výšku jeho daňového preplatku,
u ktorého nárok na vrátenie nezanikol (§ 63), alebo výšku jeho
daňového nedoplatku, u ktorého nebolo premlčané právo vybrať
a vymáhať daňový nedoplatok (§ 69 ods. 1 a 2) podľa stavu
k 31. decembru predchádzajúceho roka v členení podľa jednotlivých
druhov daní.
(5) Správca dane, ktorým je obec, môže zverejniť zoznam
daňových dlžníkov, u ktorých eviduje podľa stavu k 31. decembru
predchádzajúceho roka daňový nedoplatok, ktorý presiahol
u fyzickej osoby 5 000 Sk a u právnickej osoby 50 000 Sk;
v zozname môže uviesť len údaje podľa odseku 3. Ak správca dane,
ktorým je obec, zverejní zoznam daňových dlžníkov podľa prvej
vety, vzťahujú sa na tohto správcu dane ustanovenia odsekov 1 až
4 rovnako.
(6) Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo zverejňujú
zoznamy daňových subjektov, ktorým bol povolený odklad platenia
dane alebo povolené platenie dane v splátkach (§ 59) presahujúce
u fyzickej osoby 1 000 000 Sk a u právnickej osoby 10 000 000 Sk;
na tento účel daňové úrady a colné úrady zasielajú daňovému
riaditeľstvu a colnému riaditeľstvu do piatich pracovných dní od
doručenia rozhodnutia daňovému subjektu o povolení odkladu
platenia dane alebo o povolení platenia dane v splátkach kópiu
tohto rozhodnutia. Príslušné zoznamy sa zverejňujú a dopĺňajú do
desiatich pracovných dní odo dňa doručenia kópií rozhodnutí.
(7) V zoznamoch, ktoré daňové riaditeľstvo a colné
riaditeľstvo zverejňujú podľa odseku 6, sa uvedie
a) meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo
miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu,
b) obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo,
c) druh dane, u ktorej bol povolený odklad platenia dane alebo
povolené platenie dane v splátkach,
d) výška povoleného odkladu platenia dane alebo povoleného
platenia dane v splátkach,
e) pôvodná lehota splatnosti dane a lehota splatnosti dane
vyplývajúca z povoleného odkladu platenia dane alebo platenia
dane v splátkach,
f) názov a sídlo daňového úradu alebo colného úradu, ktorý
povolil odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach,
g) informácia o tom, či bola daň zaplatená, dátum zaplatenia dane
a výška zaplatenej dane.
(8) Informáciu podľa odseku 7 písm. g) daňové riaditeľstvo
a colné riaditeľstvo priebežne dopĺňa na základe oznámenia
daňového úradu a colného úradu; na tieto účely je daňový úrad
a colný úrad povinný tieto informácie bezodkladne poskytovať.
(9) Správca dane, ktorým je obec, môže zverejniť do desiatich
pracovných dní od doručenia rozhodnutia daňovému subjektu
o povolení odkladu platenia dane alebo rozhodnutia o povolení
platenia dane v splátkach zoznam tých daňových subjektov,
u ktorých suma povoleného odkladu platenia dane alebo suma
povoleného platenia dane v splátkach presahuje u fyzickej osoby
5 000 Sk a u právnickej osoby 50 000 Sk. V zozname môže uviesť len
údaje podľa odseku 7.
(10) Ustanovenia odsekov 6 až 9 sa vzťahujú aj na
zverejňovanie zoznamov daňových dlžníkov, ktorým bol povolený
odklad platenia daňového nedoplatku alebo povolené platenie
daňového nedoplatku v splátkach.
(11) Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo zverejňujú
v druhom polroku bežného roka zoznamy daňových dlžníkov, ktorým
bola povolená úľava z úroku, zo sankčného úroku alebo z pokuty,
alebo odpustený úrok, sankčný úrok alebo pokuta okrem daňových
subjektov, ktorým zanikol daňový nedoplatok v súlade s § 103
ods. 9, u ktorých celková suma povolenej úľavy presahuje za
kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa budú zoznamy
zverejňovať, u fyzickej osoby 500 000 Sk a u právnickej osoby
5 000 000 Sk; na tieto účely daňové úrady, colné úrady
a ministerstvo zasielajú bezodkladne daňovému riaditeľstvu
a colnému riaditeľstvu oznámenie o povolení úľavy podľa § 103.
(12) V zoznamoch, ktoré daňové riaditeľstvo a colné
riaditeľstvo zverejňujú podľa odseku 11, sa uvedie
a) meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo
miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu,
b) obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo,
c) výška povolenej úľavy z úroku, zo sankčného úroku alebo
z pokuty, alebo výška odpusteného úroku, sankčného úroku alebo
pokuty,
d) názov a sídlo štátneho orgánu, ktorý povolil úľavu z úroku, zo
sankčného úroku alebo z pokuty, alebo odpustil úrok, sankčný
úrok alebo pokutu.
(13) Daňové riaditeľstvo zverejňuje v druhom polroku bežného
roka zoznam daňových dlžníkov, ktorým bol daňový nedoplatok celkom
alebo sčasti odpustený podľa § 64, a to podľa stavu
k 31. decembru kalendárneho roka predchádzajúceho roku, v ktorom
sa má zoznam zverejniť; na ten účel daňový úrad vypracuje zoznam
daňových dlžníkov, ktorým bol daňový nedoplatok celkom alebo
sčasti odpustený podľa § 64, a zašle ho daňovému riaditeľstvu.
(14) V zozname, ktorý daňové riaditeľstvo zverejňuje podľa
odseku 13, sa uvedie
a) meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo
miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu,
b) druh dane, z ktorej bol daňový nedoplatok odpustený,
c) výška odpusteného daňového nedoplatku,
d) názov a sídlo daňového úradu, ktorý daňový nedoplatok
odpustil.
(15) Správca dane, ktorým je obec, môže primerane postupovať
podľa odseku 13; v zozname môže uviesť len údaje uvedené v odseku
14.
(16) Správca dane na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej
osoby oznámi o inom daňovom subjekte údaje podľa odseku 3
písm. a) až c) aj vtedy, ak daňový nedoplatok nepresiahne výšku
podľa odseku 1.
(17) Zoznamy podľa odsekov 3, 7, 9, 10, 12, 14 a 15 sa
zverejňujú na internetovej stránke daňového riaditeľstva, na
internetovej stránke colného riaditeľstva a obvyklým spôsobom
alebo na mieste obvyklom na oznamovanie informácií daňovým
subjektom daňovým riaditeľstvom, colným riaditeľstvom alebo
správcom dane.
§ 24
Vylúčenie zamestnancov správcu dane
(1) Zamestnanec správcu dane je z daňového konania vylúčený,
ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k daňovým subjektom alebo
k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.
(2) Zamestnanec správcu dane je z daňového konania vylúčený aj
v prípade, že sa v tej istej veci zúčastnil daňového konania ako
zamestnanec orgánu iného stupňa.
(3) Zamestnanec správcu dane, daňový subjekt a ďalšie osoby
zúčastnené na daňovom konaní sú povinní neodkladne oznámiť
príslušnému vedúcemu zamestnancovi správcu dane skutočnosti
uvedené v odsekoch 1 a 2 a ďalšie skutočnosti nasvedčujúce
o zaujatosti zamestnanca správcu dane.
(4) Zamestnanec, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, smie
do doby, než bude rozhodnuté o jeho nezaujatosti, vykonať vo veci
len nevyhnutné úkony.
(5) O vylúčení zamestnanca z daňového konania rozhodne jeho
priamo nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť
o vylúčení i z vlastného podnetu. Pri námietke zaujatosti vedúceho
zamestnanca správcu dane rozhodne o vylúčení jeho najbližšie
nadriadený vedúci zamestnanec. Pri námietke zaujatosti vedúceho
zamestnanca správcu dane, ktorý nemá nadriadeného vedúceho
zamestnanca, rozhodne o vylúčení orgán najbližšie nadriadený
správcovi dane.
(6) Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca podľa odseku 5
nie je prípustné odvolanie.
§ 25
Zastavenie daňového konania
(1) Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise
ustanovené inak, daňové konanie sa zastaví, ak
a) navrhovateľ vzal späť svoj návrh skôr, ako bolo o ňom
rozhodnuté,
b) je právnym nástupcom daňového subjektu Slovenská republika,
c) sa zistí v priebehu konania, že navrhovateľ nie je podľa
osobitných predpisov daňovým subjektom,
d) daňový subjekt zmeškal lehotu, ktorú nemožno ďalej predĺžiť
ani odpustiť jej zmeškanie,
e) bolo vo veci už právoplatne rozhodnuté,
f) odpadol dôvod konania,
g) zrušené od 1.5.2004.
(2) Rozhodnutie o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b) sa
nedoručuje; toto rozhodnutie sa zakladá v spisovom materiáli
správcu dane.
(3) Rozhodnutie o zastavení daňového konania musí obsahovať
odôvodnenie. Proti tomuto rozhodnutiu okrem rozhodnutia podľa
odseku 1 písm. a) a b) sa možno odvolať.
§ 25a
Prerušenie konania
(1) Správca dane konanie preruší, ak sa začalo konanie
o predbežnej otázke (§ 26), konanie o inej skutočnosti
rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo ak bol účastník konania
vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania (§ 20
ods. 9).
(2) Správca dane môže konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30
dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci konania.
Ak nie je ukončené konanie o predbežnej otázke alebo konanie
o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môže
správca dane túto lehotu primerane predĺžiť, najdlhšie však na
čas, kým sa rozhodne o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti
rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.
(3) Proti rozhodnutiu o prerušení konania nie je prípustné
odvolanie.
(4) Správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo
na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré
sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená
v odseku 2.
(5) Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.
§ 26
Predbežná otázka
(1) Ak sa v daňovom konaní vyskytne otázka, o ktorej už
právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správca dane takýmto
rozhodnutím viazaný. Inak si môže správca dane o takejto otázke
urobiť úsudok alebo dať príslušnému orgánu podnet na začatie
konania.
(2) Správca dane si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť
úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok,
alebo o osobnom stave občana, ak je to v pôsobnosti iného orgánu.
§ 27
Predvolanie a predvedenie
(1) Správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť v daňovom
konaní je nevyhnutná, a v predvolaní súčasne upozorní na právne
dôsledky nedostavenia sa. Predvolanie sa doručuje do vlastných
rúk.
(2) V prípade, že sa predvolaný bez ospravedlnenia nedostaví
ani po opakovanom predvolaní, môže správca dane požiadať o jeho
predvedenie.
(3) O predvedenie podľa odseku 2 správca dane požiada
príslušný útvar Policajného zboru Slovenskej republiky, ktorý je
povinný ho predviesť. O predvedenie vojakov v činnej službe alebo
príslušníkov ozbrojených zborov požiada správca dane útvar,
v ktorom je predvolaný služobne zaradený.
§ 28
Náklady daňového konania
(1) Ak neustanovuje tento zákon inak, náklady daňového konania
hradí príslušný správca dane, s výnimkou exekučných nákladov
(§ 90) a nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu.
(2) Ak sa na výzvu správcu dane zúčastnia na daňovom konaní
a) svedkovia, patrí im náhrada hotových výdavkov a ušlej mzdy;
nárok je treba uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na
konaní zúčastnili, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú
uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní po výsluchu, inak
tento nárok zaniká,
b) znalci, audítori a tlmočníci, patrí im náhrada hotových
výdavkov a odmien, podľa osobitných predpisov,
c) osoby, s výnimkou daňových subjektov, ktoré majú listiny a iné
veci potrebné v daňovom konaní, patrí im náhrada spojená s ich
predložením alebo obhliadnutím. Nárok je nevyhnutné uplatniť
u správcu dane, na ktorého výzvu sa na konaní zúčastnili,
súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do
piatich pracovných dní od predloženia alebo obhliadnutia, inak
tento nárok zaniká,
d) tretie osoby podľa § 6 ods. 3 písm. d) až g), patrí im náhrada
hotových výdavkov; na uplatnenie nároku sa vzťahuje obdobne
ustanovenie písmena a).
(3) O uplatňovaných nárokoch rozhodne príslušný správca dane
do pätnástich dní odo dňa ich uplatnenia a v tejto lehote poukáže
v prospech oprávnených úhradu priznaného nároku. Proti tomuto
rozhodnutiu sa možno odvolať.
(4) Ak správca dane uhradil náklady daňového konania podľa
odseku 2, ktoré vznikli v dôsledku nečinnosti alebo nesplnenia
zákonných povinností daňového subjektu, môže tieto náklady
preniesť na daňový subjekt. Predpísaná náhrada nákladov konania je
splatná do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Proti tomuto
rozhodnutiu sa možno odvolať.
(5) Ak daňový subjekt neuhradí náklady daňového konania podľa
odseku 4, správca dane je oprávnený ich vymáhať v daňovom
exekučnom konaní.
§ 29
Dokazovanie
(1) Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové
konanie.
(2) Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je
pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových
subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane
a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní
a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady
k nim.
(5) Ak v daňovom konaní daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú
povinnosť pri určení výšky dane, môže správca výšku dane s ním
dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane § 11.
(6) Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných
skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku
čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani
podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré
svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo
ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo
v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní
daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii
alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom.
Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných
záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky,
výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia
iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení
a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového
subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.
(7) Správca dane preukazuje doručenie vlastných písomností
daňovému subjektu.
(8) Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať
v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol
vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj
vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo
záznamov vedených daňovým subjektom.
(9) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania
dokladu sa v daňovom konaní neprihliada.
§ 30
Rozhodnutie
(1) V daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť alebo
priznávať práva len rozhodnutím. Rozhodnutie je pre adresáta
platné, len ak je riadnym spôsobom doručené alebo oznámené, ak
tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
(2) Rozhodnutie musí obsahovať najmä
a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) číslo konania, prípadne i číslo platobného výmeru, dátum
rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, trvalý pobyt fyzickej osoby, o ktorej
právach a povinnostiach sa rozhodovalo, a daňové identifikačné
číslo (§ 31 ods. 11), ak jej bolo pridelené, alebo obchodné
meno alebo názov, identifikačné číslo organizácie a sídlo
právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo,
d) výrok, ktorý obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo,
prípadne lehotu plnenia, rozhodnutie o náhradách konania, a ak
ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej banky,
na ktorý má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, dobe a forme podania opravného prostriedku
s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca daňového
riaditeľstva, colného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým
je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena,
priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide
o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním
povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska
starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie
doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis
a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným
elektronickým podpisom. 6aa)
(3) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento
zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom
rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie
právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.
(4) Ak chýba v rozhodnutí poučenie o opravných prostriedkoch
alebo v poučení bolo nesprávne uvedené poučenie, že proti
rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok, prípadne bola
skrátená lehota na podanie opravného prostriedku alebo nie je
v poučení určená lehota vôbec, uzná správca dane opravný
prostriedok podaný do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia,
za včas podaný.
(5) Ak je v rozhodnutí určená pre podanie opravného
prostriedku lehota dlhšia ako v tomto zákone, platí lehota uvedená
v rozhodnutí.
(6) Rozhodnutie, ktorým správca dane určuje výšku dane alebo
rozdiel dane okrem úroku, sankčného úroku, pokuty ustanovených
zákonom, oznámi správca dane daňovému subjektu formou platobného
výmeru alebo dodatočného platobného výmeru. Daň podľa § 1a
písm. a) je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia, ak tento zákon alebo osobitný zákon 8a) neustanovuje
inak.
(7) Rozhodnutie, ktorým sa daň vyrubuje odchylne od priznania,
hlásenia, dohody alebo iného oznámenia, musí obsahovať
odôvodnenie.
(8) Rozhodnutie o riadnych alebo mimoriadnych opravných
prostriedkoch musí obsahovať odôvodnenie. Odôvodnenie nie je
potrebné, ak sa navrhovateľovi vyhovuje v plnom rozsahu.
(9) Doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno uplatniť
riadny opravný prostriedok, je právoplatné.
(10) Rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať
riadne opravné prostriedky alebo ak ich podanie nemá odkladný
účinok a ak uplynula zároveň lehota plnenia.
§ 30a
Lehoty na rozhodnutie a opatrenia proti nečinnosti
(1) Správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní
podľa tohto zákona alebo osobitného zákona 1) je povinný
v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade
dokladov predložených daňovým subjektom, vydať rozhodnutie alebo
vykonať iné opatrenie ustanovené týmto zákonom (ďalej len
"rozhodnutie") bezodkladne.
(2) V ostatných prípadoch je správca dane príslušný
na rozhodnutie v daňovom konaní povinný vo veci rozhodnúť
do 30 dní odo dňa začatia konania. Odvolací orgán
(§ 48 ods. 1) je povinný vo veci rozhodnúť do 30 dní
odo dňa doručenia podania tomuto orgánu. V osobitne
zložitých prípadoch je správca dane a odvolací orgán
povinný tak urobiť do 60 dní. O registrácii podľa § 31 je
správca dane povinný rozhodnúť do siedmich dní odo
dňa doručenia žiadosti o registráciu alebo do siedmich
dní odo dňa vysvetlenia, zmeny alebo doplnenia tejto
žiadosti podľa § 31 ods. 10.
(3) Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné
závažné okolnosti alebo osobitnú povahu tohto prípadu nemožno
rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu na základe
písomného odôvodnenia primerane predĺžiť orgán najbližšie
nadriadený správcovi dane. Ak
rozhoduje orgán najbližšie nadriadený správcovi dane,
môže túto lehotu na základe písomného odôvodnenia
primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo,
minister financií Slovenskej republiky.
(4) Ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní
nemôže vo veci rozhodnúť v lehote do 60 dní, je povinný o tom
písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový subjekt.
(5) Ak správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní
je v tomto konaní nečinný a nerozhodne ani v lehotách ustanovených
v odsekoch 1 a 3 a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to
nevylučuje, je príslušný vo veci rozhodnúť orgán najbližšie
nadriadený správcovi dane.
(6) Ustanovenia odsekov 2 až 5 sa vzťahujú aj na konanie
o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch okrem
preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
(7) Správca dane ukončí daňovú kontrolu (§ 15) do šiestich
mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený
správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých
prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však
o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých
osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného
zákona 8o) najviac o dvanásť mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu
orgán podľa § 15 ods. 16, príslušným orgánom na predĺženie lehoty
je ministerstvo.
(8) Ak správca dane alebo orgán podľa § 15 ods. 16 nemôže
daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia,
je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť
kontrolovaný daňový subjekt.
DRUHÁ ČASŤ
PRÍPRAVNÉ KONANIE
§ 31
Registračná a oznamovacia povinnosť daňových subjektov
(1) Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá získa povolenie
alebo oprávnenie na podnikanie 9) alebo začne vykonávať inú
zárobkovú činnosť 10) na území Slovenskej republiky, je povinná
registrovať sa do 30 dní u miestne príslušného správcu dane. Táto
lehota začne plynúť nasledujúci deň po dni nadobudnutia
právoplatnosti povolenia alebo oprávnenia alebo po dni, keď začne
vykonávať inú zárobkovú činnosť. Na účely tohto zákona sa za deň
právoplatnosti pokladá deň, keď je právnická osoba alebo fyzická
osoba podľa príslušných predpisov oprávnená začať vykonávať
podnikateľskú činnosť.
(2) Ak začne daňovník vykonávať činnosť alebo poberať príjmy
podliehajúce dani, je povinný oznámiť túto skutočnosť správcovi
dane do tridsiatich dní.
(3) Daňovník je povinný ďalej oznámiť správcovi dane do
tridsiatich dní zriadenie stálej prevádzkárne a jej umiestnenie na
území Slovenskej republiky. Tridsať dní pred zrušením tejto
stálej prevádzkarne oznámi túto skutočnosť správcovi dane.
(4) Platiteľ dane je povinný registrovať sa u správcu dane
najneskôr do pätnástich dní od vzniku povinnosti zrážať daň alebo
preddavky na ňu, alebo daň vyberať, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
(5) Registračnú povinnosť nemá daňovník, ktorý má len náhodnú
alebo jednorazovú daňovú povinnosť alebo u ktorého je predmetom
zdanenia len nehnuteľnosť, ak nemá registračnú povinnosť pri inej
dani. Registračná povinnosť sa ďalej nevzťahuje na daňovníkov,
ktorí majú výhradne príjmy zo závislej činnosti a príjmy,
z ktorých je daň vyberaná zrážkou.
(6) Pri plnení svojej registračnej alebo oznamovacej
povinnosti je daňový subjekt povinný oznámiť svoje plné meno alebo
názov, trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo, rodné číslo
alebo identifikačné číslo organizácie, ako i údaje osvedčujúce
skutočnosti podľa odseku 1, ako aj čísla všetkých účtov v bankách,
na ktorých sú sústredené peňažné prostriedky z jeho podnikateľskej
činnosti. Ak daňový subjekt, ktorým je fyzická osoba, pri plnení
svojej registračnej alebo oznamovacej povinnosti uvedie niekoľko
miest podnikania, je povinný vyznačiť, ktoré miesto podnikania je
miestom, na ktoré sa majú doručovať písomnosti. Ďalej uvedie údaje
potrebné na určenie miestnej príslušnosti správcu dane, druhov
daní, ktoré u neho prichádzajú do úvahy, ako aj svoje organizačné
jednotky, a predmet podnikateľskej činnosti, ktorý bude
v prevažnej miere vykonávať. Právnická osoba uvedie tiež svoj
štatutárny orgán a prípadne osoby, ktoré sú okrem tohto orgánu za
ňu v daňových veciach oprávnené rokovať. Ak ide o daňový subjekt
so sídlom v zahraničí, uvedie vždy svojho splnomocnenca v tuzemsku
pre doručovanie, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak je so
začatím činnosti spojená i povinnosť platiť preddavky na daň,
uvedie údaje potrebné pre určenie týchto preddavkov.
(7) Ak dôjde k zmenám skutočností uvedených v odseku 1 až 6,
najmä ak zanikne jeho daňová povinnosť pri niektorej dani, je
daňový subjekt povinný ich oznámiť správcovi dane do pätnástich
dní odo dňa, kedy vznikli. Pri zrušení činnosti je daňový subjekt
povinný vrátiť správcovi dane do pätnástich dní od jej zrušenia
osvedčenie o registrácii.
(8) Ak je daňovým subjektom osoba so sídlom alebo bydliskom
v zahraničí, ktorá nemá na území Slovenskej republiky
stálu prevádzkareň, ani nehnuteľný majetok, je povinná sa
zaregistrovať najneskôr v deň začatia dani podliehajúcej činnosti.
(9) Registrácia alebo oznámenie podľa tohto zákona alebo
osobitného zákona 6eb) sa predkladá správcovi dane na tlačive,
ktorého vzor určí daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo po
dohode s ministerstvom, alebo sa môže podať aj elektronickými
prostriedkami podpísané elektronickým podpisom 6aa) alebo urobené
v súlade s dohodou podľa § 20 ods. 8. Právnická osoba alebo
fyzická osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania
alebo prevádzkareň, ktorá podniká v zahraničí a ktorá sa
registruje podľa osobitného zákona, 10b) pri plnení svojej
registračnej alebo oznamovacej povinnosti uvádza údaje požadované
pri registrácii na registračnom tlačive, ktorého vzor určí daňové
riaditeľstvo po dohode s ministerstvom.
(10) Správca dane preverí údaje oznámené daňovým subjektom pri
registrácii a v prípade pochybností o ich správnosti alebo
úplnosti vyzve daňový subjekt, aby údaje bližšie vysvetlil, zmenil
alebo doplnil, a zároveň určí lehotu, v ktorej je daňový subjekt
povinný na výzvu odpovedať. Ak dodrží daňový subjekt túto lehotu,
považuje sa za dodržanú i lehota uvedená v odseku 1, ak inak
k porušeniu lehoty uvedenej v odseku 1 nedošlo.
(11) Správca dane pridelí zaregistrovanému daňovému subjektu
daňové identifikačné číslo a o vykonanej registrácii vydá
osvedčenie, na ktorom uvedie identifikačné číslo pre konkrétny
druh dane. Toto číslo je daňový subjekt povinný uvádzať na
všetkých dokladoch, ktoré bude vydávať, a tiež pri styku so
správcom dane. Ak sa daňový subjekt registruje podľa osobitného
zákona, 6eb) na dokladoch je povinný uvádzať iba číslo, ktoré mu
správca dane pridelí pri tejto registrácii. Daňovým identifikačným
číslom, ak ide o fyzickú osobu, je identifikátor určený správcom
dane. Fyzická osoba, ktorá nie je povinná sa podľa tohto alebo
osobitného zákona registrovať, je povinná pri styku so správcom
dane uvádzať rodné číslo.
(12) Ak nesplní daňový subjekt svoju registračnú alebo
oznamovaciu povinnosť, urobí tak správca dane z úradnej moci
neodkladne, po zistení skutočností odôvodňujúcich takýto postup.
O registrácii z úradnej moci správca dane vydá daňovému subjektu
osvedčenie o registrácii a vyzve ho na splnenie povinností podľa
odseku 9. Ak po splnení povinností daňovým subjektom podľa odseku
9 správca dane zistí, že je potrebné vykonať zmeny v osvedčení
o registrácii, na vykonanie týchto zmien sa primerane vzťahuje
odsek 13.
(13) Ak nesplní daňový subjekt svoju povinnosť podľa odseku
7, vykoná správca dane príslušné zmeny v registrácii alebo
registráciu zruší, hneď ako zistí rozhodujúce skutočnosti.
O vykonaní zmien skutočností, ktoré sú zapísané v osvedčení
o registrácii alebo o zrušení registrácie, správca dane zašle
daňovému subjektu oznámenie. Daňový subjekt je povinný na účel
vyznačenia vykonaných zmien predložiť správcovi dane osvedčenie
o registrácii do 15 dní od doručenia oznámenia.
(14) Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo vedú centrálnu
evidenciu zaregistrovaných a nezaregistrovaných daňových
subjektov. Tieto evidencie slúžia daňovým a colným orgánom na
účely zdanenia a okrem oprávnených zamestnancov týchto orgánov
nemôže do nej nikto nazrieť ani z nej poskytovať akékoľvek
informácie, pričom nie sú dotknuté ustanovenia § 23 ods. 4
a ods. 5 písm. l) a n). Do týchto evidencií však môže nazrieť
oprávnený zamestnanec sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne
a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v súvislosti s plnením
ich úloh.
(15) Ak je správcom dane obec, môže podľa miestnych podmienok
tu ustanovenú registračnú povinnosť daňových subjektov vhodne
obmedziť (okruh daňových subjektov, okruh nimi uvádzaných
skutočností).
(16) Ustanovenia odsekov 1 až 13 sa nepoužijú, ak tento zákon
alebo osobitný predpis ustanovujú inak.
(17) Na žiadosť daňového subjektu správca dane oznámi, či iný
daňový subjekt je registrovaný, 10a) alebo jeho registračné číslo
podľa osobitných zákonov, 6eb) alebo mu potvrdí, či registračné
číslo, ktoré daňový subjekt uviedol, bolo inej právnickej osobe
alebo fyzickej osobe pridelené. Na účely daňového konania sa
prihliada len na písomné oznámenie tejto skutočnosti.
(18) Na žiadosť daňového subjektu daňové riaditeľstvo oznámi,
či iná právnická osoba alebo fyzická osoba je registrovaná pre daň
z pridanej hodnoty v inom členskom štáte Európskej únie; súčasne
mu oznámi, či identifikačné číslo pre daň, ktoré daňový subjekt
v žiadosti uviedol, bolo inej právnickej osobe alebo fyzickej
osobe pridelené.
(19) Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo zverejňujú
a priebežne aktualizujú zoznam daňových subjektov registrovaných
pre daň z pridanej hodnoty a pre spotrebné dane. V zoznamoch
uvedie meno, priezvisko, trvalý pobyt alebo obchodné meno, alebo
názov, sídlo, identifikačné číslo pre daň alebo registračné číslo
a druh registrácie. Zoznamy sa zverejňujú podľa § 23b ods. 17.
(20) Ustanovenia odsekov 9 a 10 sa vzťahujú aj na registračnú
povinnosť a oznamovaciu povinnosť ustanovenú osobitnými
zákonmi. 6eb)
§ 31a
Zrušený od 1.5.2003
§ 32
Súčinnosť tretích osôb
(1) Súdy, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy
a notári v prípadoch, kedy predmet konania pred nimi podlieha dani
podľa osobitných predpisov, sú povinní oznamovať správcovi dane
údaje potrebné pre vyrubenie a vymáhanie dane.
(2) Štátne kontrolné orgány sú povinné oznamovať správcom dane
výsledky kontrol, ak z týchto výsledkov vyplýva, že došlo alebo
mohlo dôjsť k neplneniu daňovej povinnosti.
(3) Štátne a iné orgány a osoby, ktoré z úradnej moci alebo
vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb alebo
majetku, 10d) sú povinné na výzvu správcu dane oznámiť údaje
potrebné na vyrubenie a vymáhanie daní.
(4) Osoby, ktoré majú listiny a iné veci, ktoré môžu byť
dôkazným prostriedkom pri správe daní, sú povinné na výzvu správcu
dane listiny a iné veci vydať alebo zapožičať.
(5) Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú príjmy
z podnikateľskej 9) alebo inej zárobkovej činnosti 10) alebo
z prenájmu, ktoré v rámci tejto činnosti vykonávajú platby
fyzickým osobám a z týchto platieb nezrážajú daň, sú povinné
uskutočnené platby oznamovať miestne príslušnému správcovi dane
podľa trvalého pobytu prijímateľa, ak u jednotlivej fyzickej osoby
presiahne platba sumu 100 000 Sk za kalendárny rok. Táto povinnosť
sa nevzťahuje na bezhotovostné platby vykonané prostredníctvom
banky alebo na uskutočnené platby za nakúpený tovar alebo prijatú
službu, ak prijímateľ platby eviduje tržby prijaté v hotovosti na
elektronickej registračnej pokladnici s tlačiarňou. V oznámení sa
uvedie meno, priezvisko, trvalý pobyt fyzickej osoby a daňové
identifikačné číslo (§ 31 ods. 11), ak jej bolo pridelené,
prípadne miesto podnikania fyzickej osoby, vyplatená suma, vrátane
zrážok vykonaných podľa osobitného predpisu, 10e) deň a dôvod
platby. Oznámenie sa zašle vždy do tridsiatich dní po uplynutí
kalendárneho roku, v ktorom bola platba vykonaná.
(6) Banky 10c) a iné peňažné ústavy sú povinné oznamovať na
písomnú žiadosť správcu dane čísla bankových účtov, ich
vlastníkov, stavy účtov a ich zmeny, údaje o pôžičkách, úveroch
a úsporných vkladoch. 11)
(7) Na výzvu správcu dane sú mu pošty povinné oznamovať najmä
totožnosť osôb, ktoré majú prenajaté poštové priehradky, a údaje
o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch, úhrn súm
dochádzajúcich daňovníkovi poštou alebo do jeho poštovej
priehradky, totožnosť prijímateľa zásielok poste restante alebo
umožniť správcovi dane tieto údaje získať na pošte a správnosť
údajov oznámených poštou na mieste preveriť.
(8) Orgány spojov sú povinné oznamovať správcovi dane na jeho
výzvu totožnosť užívateľov telefónnych, ďalekopisných
a telefaxových staníc, ktoré nie sú uvedené vo verejne dostupných
zoznamoch.
(9) Poisťovne sú povinné oznamovať správcom dane výplaty
poistných plnení, ktoré nahrádzajú príjem alebo výnos, do
tridsiatich dní odo dňa plnenia.
(10) Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť správcovi dane na
jeho výzvu totožnosť a adresu podávateľa inzerátu uverejneného pod
značkou.
(11) Verejní prepravcovia sú na výzvu správcu dane povinní mu
oznamovať najmä odosielateľov a adresátov a skutočných príjemcov
nimi prepravovaných nákladov, ako i údaje o dobe prepravy,
množstve prepravovaného tovaru a charaktere zásielky.
(12) Všeobecná zdravotná poisťovňa, Sociálna poisťovňa a iné
verejnoprávne inštitúcie obdobného zamerania, ako aj ostatné
poisťovne 11d) sú povinné na výzvu správcu dane oznámiť údaje
o zamestnávateľoch poistencov.
(13) Obvodný úrad príslušný na vedenie matrík je povinný
oznámiť správcovi dane oznámenia o úmrtiach.
(14) Daňový subjekt so sídlom alebo s trvalým pobytom na území
Slovenskej republiky a zahraničný daňový subjekt, ktorý má na
území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň, sú povinné oznámiť
miestne príslušnému správcovi dane uzatvorenie každej zmluvy
s daňovým subjektom so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, na
ktorej základe môže tomuto daňovému subjektu vzniknúť na území
Slovenskej republiky stála prevádzkareň alebo daňová povinnosť
zamestnancov tohto daňového subjektu alebo osôb pre neho
pracujúcich na území Slovenskej republiky, a to do pätnástich dní
po uzatvorení takej zmluvy.
(15) Fyzická osoba alebo právnická osoba vrátane
stálej prevádzkarne, ktorá vypláca, poukazuje alebo
pripisuje úrokový príjem (ďalej len "vyplácajúci zástupca")
fyzickej osobe, ktorá je daňovníkom členského štátu
Európskej únie,
11da) závislého územia uvedeného
v prílohe č. 2 alebo územia tretieho štátu uvedeného
v prílohe č. 3, a ktorá je konečným príjemcom tohto
príjmu, je povinná oznámiť každoročne do 31. marca
po uplynutí kalendárneho roka miestne príslušnému
správcovi dane na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo,
meno, priezvisko, trvalý pobyt tejto fyzickej osoby
a jej daňové identifikačné číslo pridelené v štáte, v ktorom
je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou,
alebo ak jej daňové identifikačné číslo nebolo
pridelené, dátum, miesto narodenia a sumu tohto príjmu
za predchádzajúci kalendárny rok. Ak vyplácajúci
zástupca vypláca, poukazuje alebo pripisuje úrokový
príjem osobe, ktorá nie je právnickou osobou, osobou
podliehajúcou zdaneniu z príjmov z podnikateľskej činnosti
a ani subjektom kolektívneho investovania, pričom
je daňovníkom členského štátu Európskej
únie,
11da) závislého územia uvedeného v prílohe č. 2 alebo
územia tretieho štátu uvedeného v prílohe č. 3, a nie
je konečným príjemcom úrokového príjmu, je povinný
oznámiť každoročne do 31. marca po uplynutí kalendárneho
roka miestne príslušnému správcovi dane adresu
tejto osoby a sumu úrokového príjmu. Ak úrokový
príjem bol pripísaný v prospech bankového účtu fyzickej
osoby, v oznámení sa uvedie aj jeho číslo a názov
banky; ak úrokový príjem nebol pripísaný na účet fyzickej osoby, v oznámení sa uvedie spôsob jeho poukázania
alebo pripísania. Úrokovým príjmom sa rozumie
a) úrok alebo iný výnos plynúci z poskytnutých úverov
a pôžičiek a z vkladov na vkladných knižkách,
z vkladov peňažných prostriedkov na bežných účtoch
a vkladových účtoch,
b) výnos plynúci z podielových listov, dlhopisov, vkladových
certifikátov, depozitných certifikátov, pokladničných
poukážok, vkladových listov a z iných
cenných papierov postavených im na roveň počas
doby ich vlastníctva alebo pri ich scudzení, splatení
alebo spätnom odkúpení.
§ 33
Postup pri ukončení činnosti
(1) Správca dane pri zistení, že daňový subjekt prestal
vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podliehajúce dani, urobí
opatrenia potrebné na urýchlené určenie dane a na vybranie
daňových nedoplatkov na všetkých daniach za celú dobu jeho
činnosti, za ktorú plynuli príjmy podliehajúce zdaneniu.
(2) Daňový subjekt zapísaný v obchodnom registri je povinný
predložiť súčasne s návrhom na výmaz z obchodného registra súhlas
správcu dane k návrhu na výmaz z obchodného registra. Tento súhlas
je daňový subjekt povinný si od správcu dane vyžiadať.
(3) Pri postupe podľa odseku 2 správca dane prihliada na
daňové nedoplatky a daň, ktorú má daňový subjekt zaplatiť v lehote
splatnosti podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov.
§ 34
Vyhľadávacia činnosť
(1) Správca dane je oprávnený overovať úplnosť evidencie alebo
registrácie daňových subjektov a zisťovať tiež všetky údaje
týkajúce sa ich príjmov, majetkových pomerov a ďalších skutočností
rozhodujúcich pre správne vyrubenie a vymáhanie dane.
(2) Pri tejto činnosti má správca dane rovnaké oprávnenia ako
pri miestnom zisťovaní a daňovej kontrole.
(3) Vyhľadávacia činnosť môže byť vykonávaná i bez priamej
súčinnosti s daňovým subjektom.
(4) Na registráciu neprihlásené daňové subjekty zistené
vyhľadávacou činnosťou sa považujú za subjekty, ktoré si nesplnili
registračnú alebo oznamovaciu povinnosť podľa § 31 tohto zákona.
§ 35
Správne delikty
(1) Správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume
rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby
Národnej banky Slovenska a
a) kladného rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane a daňou
uvedenou v daňovom priznaní alebo hlásení, alebo v dodatočnom
daňovom priznaní, alebo dodatočnom hlásení,
b) dane alebo rozdielu dane určenej dohodou medzi daňovým
subjektom a správcom dane (§ 29 ods. 5),
c) dane alebo rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok
(§ 29 ods. 6),
d) kladného rozdielu medzi vlastnou daňovou povinnosťou 11ac)
zistenou správcom dane a vlastnou daňovou povinnosťou 11ac)
uvedenou v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom
priznaní,
e) kladného rozdielu medzi nadmerným odpočtom 11ad) uvedeným
v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní
a nadmerným odpočtom 11ad) zisteným správcom dane,
f) súčtu vlastnej daňovej povinnosti 11ac) zistenej správcom dane
a nadmerného odpočtu 11ad) uvedeného v daňovom priznaní alebo
v dodatočnom daňovom priznaní,
g) kladného rozdielu medzi uplatneným vrátením dane v daňovom
priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní, alebo v žiadosti
o vrátenie dane, alebo v dodatočnej žiadosti a nižšou daňou
zistenou správcom dane podľa osobitného zákona, 1b)
h) kladného rozdielu medzi daňou, ktorá mala byť podľa osobitného
zákona 6ec) zaplatená bez podania daňového priznania alebo
hlásenia, zistenou správcom dane a daňou, ktorá bola zaplatená
podľa osobitného zákona 6ec) bez podania daňového priznania
alebo hlásenia,
i) dane zistenej správcom dane, ktorá mala byť podľa osobitných
zákonov 11ab) zaplatená bez podania daňového priznania alebo
hlásenia.
(2) Pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 sa uplatňuje základná
úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v deň doručenia
platobného výmeru o vyrubení dane alebo dodatočného platobného
výmeru o vyrubení rozdielu dane. Ak daňový subjekt podá dodatočné
daňové priznanie, uplatní sa základná úroková sadzba Národnej
banky Slovenska platná v deň podania dodatočného daňového
priznania.
(3) Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie alebo
dodatočné hlásenie z rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom
priznaní alebo hlásení a vyššou daňou uvedenou daňovým subjektom
v dodatočnom daňovom priznaní, alebo v dodatočnom hlásení, správca
dane mu uloží pokutu podľa odseku 1 v polovičnej výške. Rovnako sa
postupuje, ak daňový subjekt dodatočným daňovým priznaním zvýši
vlastnú daňovú povinnosť 11ac) alebo zníži nadmerný odpočet 11ad)
uvedený v daňovom priznaní, alebo tento postup sa uplatní aj pri
podaní daňového priznania, ktorým sa zníži uplatnené vrátenie
dane. 1b) Ak daňový subjekt opraví dodatočným daňovým priznaním
nadmerný odpočet 11ad) uvedený v daňovom priznaní na vlastnú
daňovú povinnosť, 11ac) správca dane mu uloží pokutu podľa odseku
1 v polovičnej výške zo súčtu vlastnej daňovej povinnosti 11ac)
uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní a nadmerným odpočtom 11ad)
uvedeným v daňovom priznaní.
(4) Ak daňový subjekt podá daňové priznanie po lehote
ustanovenej osobitným zákonom, správca dane mu uloží pokutu vo
výške
a) 0,2% z dane uvedenej v daňovom priznaní alebo z vlastnej
daňovej povinnosti 11ac) uvedenej v daňovom priznaní za každý
deň omeškania, až do výšky 10% z dane uvedenej v daňovom
priznaní alebo z vlastnej daňovej povinnosti 11ac) uvedenej
v daňovom priznaní; výška pokuty môže byť najmenej 2 000 Sk
a najviac 1 000 000 Sk,
b) 2 000 Sk, ak daňovému subjektu nevznikla za zdaňovacie obdobie
daňová povinnosť alebo vlastná daňová povinnosť podľa
osobitného zákona. 11ac)
(5) Ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie v lehote určenej
správcom dane vo výzve, správca dane, ktorým je daňový úrad alebo
colný úrad, mu uloží pokutu do 1 500 000 Sk,
a) ak ide o fyzickú osobu, najmenej 10 000 Sk,
b) ak ide o právnickú osobu, najmenej 50 000 Sk.
Pokuty podľa písmen a) a b) sa neuložia, ak je správcom dane
obec. Obec môže uložiť pokutu, ak ide o fyzickú osobu, najmenej
200 Sk, a ak ide o právnickú osobu, najmenej 2 000 Sk.
(6) Ak daňový subjekt nepredloží v ustanovenej lehote hlásenie
alebo prehľad podľa osobitného zákona, 6ec) správca dane mu uloží
pokutu 2 000 Sk; ak hlásenie alebo prehľad daňový subjekt
nepredloží ani v lehote určenej správcom dane vo výzve, správca
dane mu uloží pokutu 4 000 Sk. Ak daňový subjekt v ustanovenej
lehote nepredloží súhrnný výkaz podľa osobitného zákona, 11ae)
správca dane mu uloží pokutu 10 000 Sk; ak súhrnný výkaz daňový
subjekt nepredloží ani v lehote určenej správcom dane vo výzve,
správca dane mu uloží pokutu 20 000 Sk. Správca dane podľa prvej
vety alebo druhej vety je oprávnený daňovému subjektu uložiť len
jednu pokutu.
(7) Ak daňový subjekt nesplní registračnú alebo oznamovaciu
povinnosť podľa § 31 alebo registračnú alebo oznamovaciu povinnosť
podľa osobitného zákona, 11ab) správca dane mu uloží pokutu
najmenej 2 000 Sk a najviac 100 000 Sk; pri dani z nehnuteľnosti
najmenej 200 Sk, ak ide o fyzickú osobu.
(8) Ak správca dane, ktorým je daňový úrad, zistí, že daňový
subjekt nepoužil elektronickú registračnú pokladnicu, uloží mu
pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk. Pri opakovanom zistení podá
správca dane, ktorým je daňový úrad, návrh na pozastavenie
podnikateľskej činnosti. 11b)
(9) Ak správca dane, ktorým je daňový úrad, zistí, že daňový
subjekt zaeviduje tržbu do elektronickej registračnej pokladnice,
ale nevydá doklad vyhotovený touto pokladnicou, uloží mu pokutu od
1 000 Sk do 10 000 Sk. Pri opakovanom zistení správca dane, ktorým
je daňový úrad, uloží pokutu od 5 000 Sk do 50 000 Sk.
(10) Ak správca dane, ktorým je daňový úrad, zistí, že daňový
subjekt nevedie evidenciu tržieb v súlade s osobitným
predpisom, 11c) uloží mu pokutu od 5 000 Sk do 100 000 Sk.
(11) Ak správca dane, ktorým je daňový úrad, zistí, že daňový
subjekt svojím zásahom vyradí z prevádzky elektronickú registračnú
pokladnicu, uloží mu pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk.
(12) Ak daňový subjekt nesplní niektorú z povinností
nepeňažnej povahy podľa tohto zákona alebo osobitného
zákona 11ab) alebo povinnosť uloženú rozhodnutím správcu dane, za
ktorých porušenie sa neukladá pokuta podľa odsekov 1 až 11, môže
mu správca dane uložiť pokutu do 1 000 000 Sk. Pokutu možno uložiť
opakovane, a to vo výške jej dvojnásobku, ak jej uloženie neviedlo
k náprave a protiprávny stav trvá; maximálna výška pokuty
ustanovená v prvej vete musí byť zachovaná. Rovnako môže správca
dane uložiť pokutu za nesplnenie niektorej z povinností nepeňažnej
povahy podľa tohto zákona aj tretej osobe.
(13) Správca dane pri ukladaní pokuty podľa odsekov 5, 8 až
12 prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.
(14) Proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa možno odvolať.
(15) Ak bola rozhodnutím daň alebo vlastná daňová
povinnosť 11ac) znížená, alebo nadmerný odpočet zvýšený, zníži sa
z úradnej moci v pomernej výške aj pokuta, ktorá bola pôvodne
uložená podľa odseku 1.
(16) Pokuta podľa odsekov 1, 3 a odseku 4 písm. a) sa neuloží,
ak nepresiahne v jednotlivom prípade 500 Sk; ak je správcom dane
obec, pokuta sa neuloží, ak v jednotlivom prípade nepresiahne 100
Sk.
(17) Pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca
roka, v ktorom došlo k porušeniu tohto zákona alebo osobitného
zákona. 11ab) Právo vybrať a vymáhať pokutu sa premlčuje po
šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom bola pokuta uložená.
(18) Osobe, ktorá nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty
a ktorá uplatní k cene daň z pridanej hodnoty a uvedie ju na
faktúre, správca dane uloží pokutu vo výške 10% z uplatnenej dane,
najmenej 2 000 Sk.
§ 35a
Blokové konanie
(1) Ak sa nesplnenie povinnosti podľa § 35 ods. 9 a 12
preukázateľne zistí, môže správca dane uložiť fyzickej osobe
pokutu do výšky 5 000 Sk aj v blokovom konaní, ak je fyzická osoba
ochotná zaplatiť pokutu na mieste. Proti uloženiu pokuty sa
nemožno odvolať. Ak nemožno pokutu zaplatiť na mieste, vydá sa na
pokutu nezaplatenú na mieste blok s poučením o spôsobe zaplatenia
pokuty miestne príslušnému správcovi dane, o lehote jej zaplatenia
a následkoch nezaplatenia pokuty.
(2) Zamestnanci správcu dane sú povinní preukázať oprávnenie
na ukladanie pokút v blokovom konaní služobným preukazom. Na
pokutovom bloku sa vyznačí, komu, kedy a za porušenie akej
zákonnej povinnosti bola pokuta uložená. Pokutový blok je súčasne
potvrdením o zaplatení pokuty na mieste v hotovosti.
§ 35b
Sankčný úrok
(1) Sankčný úrok vyrubí správca dane
a) daňovému subjektu, ak daň priznanú v daňovom priznaní alebo
hlásení alebo vlastnú daňovú povinnosť 11ac) priznanú
v daňovom priznaní nezaplatí v lehote alebo vo výške podľa
osobitného zákona, 11af)
b) daňovému subjektu, ak daň priznanú v dodatočnom daňovom
priznaní alebo dodatočnom hlásení alebo vlastnú daňovú
povinnosť 11ac) priznanú v dodatočnom daňovom priznaní
nezaplatí v lehote alebo vo výške podľa osobitného
zákona, 11af)
c) platiteľovi dane, ak neodvedie vybraný preddavok na daň,
vybranú daň alebo zrazenú daň v lehote alebo vo výške podľa
osobitného zákona, 6ec)
d) daňovému subjektu, ak daň alebo rozdiel dane vyrubený správcom
dane alebo daň určená dohodou medzi daňovým subjektom
a správcom dane, alebo daň určená správcom dane podľa pomôcok
nebola zaplatená v lehote alebo vo výške určenej správcom dane
v rozhodnutí,
e) daňovému subjektu, ak preddavok na daň nebol zaplatený
v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona; 6ec) pri
preddavkoch na daň z príjmov sa sankčný úrok vyrubí až do dňa
platby vrátane, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie
daňového priznania a pri omeškaní s platením preddavkov na daň
z príjmov zo závislej činnosti do vykonania ročného zúčtovania
preddavkov na daň, najdlhšie však do 31. marca roku
nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, na ktoré sa
mali platiť preddavky na daň,
f) daňovému subjektu, ak splátku dane nezaplatí v lehote alebo vo
výške podľa osobitného zákona, 11ca)
g) platiteľovi dane, ak nezrazil sumu na zabezpečenie dane podľa
osobitného zákona 6ec) a túto sumu nezaplatil v lehote alebo
vo výške podľa osobitného zákona. 6ec)
(2) Správca dane vyrubí sankčný úrok z dlžnej sumy vo výške
štvornásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska
platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci
po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo
odvedený alebo splátka dane zaplatená. Sankčný úrok sa vyrubí za
každý deň omeškania, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti
až do dňa platby vrátane. Sankčný úrok sa počíta najdlhšie za
štyri roky omeškania s platbou s výnimkou uvedenou v odseku 1
písm. e). Sankčný úrok sa nevyrubuje zo sankčného úroku, úroku
a pokuty.
(3) Proti rozhodnutiu o vyrubení sankčného úroku sa možno
odvolať.
(4) Ak daň alebo rozdiel dane vyrubený správcom dane bol novým
rozhodnutím znížený, zníži sa z úradnej moci v pomernej výške aj
sankčný úrok, ak bol vyrubený podľa odseku 1 písm. d).
(5) Rozdiel medzi zaplatenou daňou alebo zaplateným rozdielom
dane na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správcu
dane alebo odvolacieho orgánu a daňou alebo rozdielom dane
zníženým novým rozhodnutím sa považuje za neoprávnene zadržiavané
peňažné prostriedky daňového subjektu. Rovnako za neoprávnene
zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu sa považuje aj
rozdiel medzi zaplateným sankčným úrokom vyrubeným rozhodnutím
správcu dane a sankčným úrokom zníženým podľa odseku 4 novým
rozhodnutím. Ak bol novým rozhodnutím priznaný vyšší nárok na
nadmerný odpočet 11ad) alebo na jeho neodpočítanú časť, považuje
sa priznaný vyšší rozdiel nadmerného odpočtu alebo jeho
neodpočítanej časti za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky
daňového subjektu; ak bol novým rozhodnutím priznaný vyšší nárok
na vrátenie uplatneného vrátenia dane, 1b) považuje sa priznaný
vyšší rozdiel dane za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky
daňového subjektu.
(6) Správca dane za obdobie neoprávnene zadržiavaných
peňažných prostriedkov daňového subjektu podľa odseku 5 zaplatí
daňovému subjektu sankčný úrok vo výške štvornásobku základnej
úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v deň, keď daňový
subjekt zaplatil správcovi dane pôvodnú výšku dane alebo keď
vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu v lehote podľa
osobitného zákona 11ad) alebo spotrebnej dane v lehote podľa
osobitného zákona. 1b) Sankčný úrok sa vypočíta zo sumy
neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu
a počtu dní, ktoré uplynú odo dňa, keď daňový subjekt zaplatil
správcovi dane pôvodnú výšku dane, alebo keď vznikol nárok na
vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho neodpočítanej časti
v lehote podľa osobitného zákona 11ad) alebo nárok na vrátenie
spotrebnej dane v lehote podľa osobitného zákona, 1b) do dňa, keď
správca dane neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky poukázal
daňovému subjektu, pričom tento deň sa do počtu dní nezapočítava.
Za tento deň sa považuje deň, keď sa peňažné prostriedky odpíšu
z účtu správcu dane. Ak je správca dane povinný zaplatiť daňovému
subjektu sankčný úrok, pri jeho platení sa postupuje ako pri
vrátení daňového preplatku podľa § 63.
(7) Správca dane do 15 dní od poukázania neoprávnene
zadržiavaných peňažných prostriedkov podľa odseku 6 zaplatí
daňovému subjektu sankčný úrok. O zaplatení sankčného úroku vydá
správca dane daňovému subjektu rozhodnutie. Proti tomuto
rozhodnutiu sa možno odvolať.
(8) Sankčný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne v jednotlivom
prípade 500 Sk. Ak je správcom dane obec, sankčný úrok sa
nevyrubí, ak nepresiahne v jednotlivom prípade 100 Sk. Správca
dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, nezaplatí daňovému
subjektu sankčný úrok podľa odseku 6 alebo 7, ak nepresiahne
v jednotlivom prípade 500 Sk; ak je správcom dane obec, nezaplatí
daňovému subjektu sankčný úrok podľa odseku 6, ak nepresiahne
v jednotlivom prípade 100 Sk.
(9) Sankčný úrok nemožno vyrubiť, ak uplynulo 5 rokov od konca
roka, v ktorom došlo k porušeniu tohto zákona alebo osobitného
zákona. 11ab) Právo vybrať a vymáhať sankčný úrok sa premlčuje po
šiestich rokoch po skončení roka, v ktorom bol sankčný úrok
vyrubený.
(10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa vzťahujú na všetky dane.
§ 36
Pozastavenie činnosti
(1) Ak dochádza u daňového subjektu k opakovanému porušeniu
povinnosti nepeňažnej povahy, za ktorú už bola uložená pokuta
podľa § 35, a nedošlo pri tom ani dodatočne k splneniu tejto
povinnosti, môže správca dane pozastaviť daňovému subjektu
činnosť, ktorej výsledky sú predmetom zdanenia a ktorých sa
porušenie týka, až na dobu tridsiatich dní.
(2) Pozastavenie činnosti možno uplatniť, ak neplnenie
povinnosti daňovým subjektom sťažuje jeho registráciu alebo
zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne a úplné určenie
dane.
(3) Správca dane vyzve daňový subjekt na dodatočné splnenie
jeho povinnosti a určí mu na to primeranú lehotu. Vo výzve ho
súčasne upozorní na možnosť pozastavenia činnosti. Proti tejto
výzve sa možno odvolať do ôsmich dní od jej doručenia. Podané
odvolanie nemá odkladný účinok.
(4) Ak daňový subjekt nesplní povinnosť ani v lehote určenej
vo výzve podľa odseku 3, môže správca dane vydať rozhodnutie
o pozastavení činnosti daňového subjektu. Súčasťou rozhodnutia
musí byť i jeho odôvodnenie a spôsob naloženia s vecami
podliehajúcimi skaze, ak sú zahrnuté v tej časti majetku subjektu
dane, voči ktorej je pozastavenie činnosti uplatnené, a presné
vymedzenie doby, odkedy a na ako dlho sa toto opatrenie uplatní.
Proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky.
(5) Pozastavenie činnosti sa uskutoční tak, že v rozhodnutí
uvedený hmotný majetok sa za policajnej spolupráce uzavrie,
uzamkne a zabezpečí úradným uzáverom. Policajná spolupráca sa
nevyžaduje, ak úradnú uzáveru vykonáva colný orgán. 1c) Daňový
subjekt, u ktorého došlo k pozastaveniu činnosti, je povinný
odovzdať správcovi dane do úschovy všetky kľúče od takto
uzavretého majetku po dobu, po ktorú pozastavenie činnosti trvá.
(6) Ak je to možné a vhodné, môže okrem toho, správca dane
zabezpečiť uzavretý a uzamknutý majetok vlastným zámkom.
(7) O priebehu uplatnenia pozastavenia činnosti na mieste sa
spíše zápisnica.
(8) Od okamihu, kedy bol majetok zabezpečený úradným uzáverom,
možno s uzavretým hmotným majetkom akokoľvek manipulovať alebo do
neho vstupovať len so súhlasom správcu dane a v jeho prítomnosti.
(9) Prípadné straty a škody, ktoré vzniknú daňovému subjektu
z pozastavenia činnosti, vrátane ušlého zisku, znáša daňový
subjekt.
§ 37
Záznamová povinnosť
(1) Správca dane môže uložiť daňovému subjektu, aby okrem
evidencie ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom viedol
osobitné záznamy potrebné pre správne určenie dane.
(2) Povinnosť viesť záznamy ukladá správca dane rozhodnutím,
proti ktorému sa nemožno odvolať. Súčasťou rozhodnutia musí byť
presné určenie zaznamenávaných údajov, ich členenie
a usporiadanie, vrátane nadväznosti na doklady, z ktorých sa
záznam vedie.
(3) Daňovník, ktorý je povinný platiť preddavky na daň, vedie
záznam s prehľadom údajov potrebných pre určenie dane a v lehote
určenej pre platenie preddavkov predkladá správcovi dane prehľad
potrebných ukazovateľov.
(4) Daňovník, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov
podľa osobitného predpisu, je povinný vždy viesť evidenciu príjmov
a evidenciu hnuteľného a nehnuteľného majetku.
(5) Správca dane je oprávnený kontrolovať aj v priebehu
zdaňovacieho obdobia plnenie záznamovej povinnosti a ukladať
rozhodnutím povinnosť odstránenia chýb. Proti tomuto rozhodnutiu
sa nemožno odvolať.
(6) Záznamy a doklady k nim sa vzťahujúce, je daňový subjekt
povinný uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo vyrubiť daň
alebo rozdiel dane (§ 45).
(7) Správca dane je oprávnený na návrh daňového subjektu alebo
z vlastného podnetu zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie o záznamovej
povinnosti. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať.